BRATISLAVA. Koncom týždňa sa síce mierne ochladí a prídu aj búrky, no pretrvávajúce sucho nezaženú. Suchý bude aj koniec júla a začiatok augusta.
Nedostatok dažďa je najvýraznejší v Záhorskej nížine, v Podunajskej nížine, na Východoslovenskej nížine, ale aj na dolnom Považí a Ponitrí.
Vzduch z oceánu nechodí
115
rokov nebolo na území Slovenska v júni tak málo zrážok ako tento rok.
Pre slovenské nížiny vo všeobecnosti platí, že na ne dopadá najmenej zrážok, no tento rok je mimoriadne suchý.
Stanice na Záhorí namerali za jún najmenej zrážok prinajmenšom od roku 1981, odkedy vzniká kompletná databáza zrážok na Slovensku. Od začiatku februára chýba oproti priemeru takmer pätnásť centimetrov zrážok, hovorí klimatológ SHMÚ Pavol Faško. Na štvorcový meter za takmer pol roka teda dopadlo až o 150 litrov menej vody.
Rovnaký deficit bol pri Senici aj v roku 1947, ktorý je označovaný za jeden z historicky najsuchších.
Na Záhorí sa pritom obvykle prejavuje vplyv vlhkého vzduchu z Atlantického oceánu. „V tomto lete do strednej Európy prúdi tento vlhký vzduch s ťažkosťami,“ vysvetľuje Faško dôvod, prečo je deficit zrážok najväčší práve v západných oblastiach Slovenska.
Na ostatnom území sa aspoň z času na čas vyskytujú búrky. „Úžitok z búrkových lejakov je však diskutabilný,“ hovorí klimatológ.
Rieky ešte veľmi neklesajú
Pokles hladín a prietokov riek obyčajne prichádza s určitým časovým odstupom, momentálne sú preto prevažne ustálené. Mierny pokles až pokles zaznamenali hydrológovia iba na hornom Hrone.
Extrémne suchá dokazujú aj správy, ktoré majú zdroj v Nemecku. Súčasné sucho tam označujú za najhoršie za posledných 40 rokov, v Česku za najhoršie za poslednú dekádu.
Beata
Balogová
