BRATISLAVA. Rozšíriť skutkovú podstatu trestného činu sprenevery o pojem "iná majetková hodnota" chcú v novele Trestného zákona poslanci Národnej rady Miroslav Kadúc a Eva Horváthová (obaja OĽaNO).
Právnu normu predložili na najbližšie rokovanie parlamentu, ktoré sa začne v septembri, a jej účinnosť navrhujú na 1. januára 2016.
Iná majetková hodnota predstavuje podľa OĽaNO najmä majetkové práva a záväzky (napríklad pohľadávky), ďalej peňažné prostriedky uložené na účte v banke, ale tiež výsledky tvorivej ľudskej činnosti ako autorské dielo či know-how. Poslanci sú presvedčení, že súčasný právny stav rieši spreneveru nedostatočne.
"Konkrétne ide o prípady, v ktorých bola páchateľovi zverená vec, ktorá však svojím charakterom nespadá pod definíciu veci v zmysle Trestného zákona. Na základe tohto nedostatku tak nie je možné posúdiť spáchaný skutok ako trestný čin sprenevery, resp. orgány činné v trestnom konaní spáchaný skutok neposudzujú vôbec ako trestný čin, a to aj napriek jeho škodlivosti a rozsahu spáchanej škody," argumentujú Kadúc a Horváthová.
Podľa súčasného zákona sa vecou rozumie hnuteľná alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, zviera, ovládateľná prírodná sila alebo energia či cenný papier bez ohľadu na jeho podobu. Za vec sa tiež považuje nehmotná informácia, dáta výpočtovej techniky alebo obrazový záznam na technickom nosiči.
Trestný zákon však opomína pojem "iná majetková hodnota" a jeho význam, ktorý je v slovenskom právnom poriadku ustálený ako v oblasti občianskeho, tak aj obchodného práva. "Sme presvedčení, že iné majetkové hodnoty sú z hľadiska hodnotového významu rovnoprávne s vecami, a preto je potrebné chrániť ich aj na trestnoprávnej úrovni," dodávajú poslanci.
