Prezident hovoril o aktuálnych otázkach v súdnictve, požiada tiež o zvolenie štvrtého kandidáta na sudcu Ústavného súdu.
BRATISLAVA. Nastala chvíľa a správny čas, aby kompetentní ukázali, že sú odhodlaní konať a ukončia definitívne jednu éru nášho súdnictva, ktorá nesie pečať harabinovskej justície.
Vyhlásil to pred novinármi prezident Andrej Kiska v reakcii na posledné rozhodnutia senátu Najvyššieho súdu SR pod vedením sudcu Štefana Harabina, ktorý oslobodil viacero úplatných policajtov.
Harabin môže prísť o funkciuČítajte
Je čas ukončiť jednu éru
"Očakával by som, že vedenie Najvyššieho súdu SR, Súdna rada SR aj minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru) prehovoria jedným hlasom a ubezpečia verejnosť, že sú odhodlaní konať a budú konať tak, aby ukončili definitívne jednu éru nášho súdnictva s pečaťou harabinovskej justície," odkázal prezident s tým, že táto pečať dramaticky znižuje dôveryhodnosť súdov našej krajiny.
Kiska poukázal na to, že verdikty Harabinovho senátu o oslobodení policajtov označili za pochybné, nezákonné alebo úplne nepochopiteľné nielen Harabinovi kolegovia na Najvyššom súde, ale aj jeho predsedníčka Daniela Švecová, minister Borec, generálny prokurátor Jaromír Čižnár či minister vnútra Robert Kaliňák (Smer).
"Vyzerá to však len ako opatrné zvažovanie, kto a či vôbec niečo urobí. Chcem všetkým zodpovedným pripomenúť, aký zápas o súdnictvo sa u nás zvádzal pred rokom. Vlani sme vyslovovali nádej, že začíname novú éru," uzavrel prezident.
Harabin verdikty vysvetľoval tým, že policajti boli stíhaní inšpekciou ministerstva vnútra, ktorú však považuje za nezákonný orgán.
Jeho senát preto pri jednom z oslobodzujúcich rozsudkov konštatoval, že "trestné stíhanie viedol neoprávnený orgán bez kompetencie v zmysle Trestného poriadku a zákona o Policajnom zbore. Keďže úkony nezákonného orgánu nie je možné zhojiť, treba ich považovať od samého začiatku za nulitné."
Borec pozná svoje kompetencie
Minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru) pozná svoje kompetencie a podniká všetko, čo je v tejto veci potrebné urobiť.
Uviedla to vo štvrtok hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová v reakcii na výzvu prezidenta Andreja Kisku, aby kompetentní konali a ukončili éru v justícii poznačenú pečaťou Štefana Harabina.
"Minister podniká všetko, vrátane štandardnej komunikácie s čelnými predstaviteľmi justície. V tomto momente nepovažujeme za vhodné dopredu informovať o možnom postupe," dodala Donevová.
Harabin: Z politikov si treba vážiť MečiaraČítajte
Požiada o zvolenie štvrtého kandidáta
Prezident tiež požiada predsedu Národnej rady Petra Pellegriniho (Smer), aby parlament zvolil štvrtého kandidáta na sudcu Ústavného súdu.
Ak tak urobí, hlava štátu bude mať k dispozícii štyroch kandidátov, z ktorých rozhodne o dvoch ústavných sudcoch. Dvojnásobný počet kandidátov na uvoľnené miesta predpisuje ústava.
Ako vo štvrtok Kiska oznámil, prví traja kandidáti sú tí, ktorých už raz odmietol vymenovať, ale Ústavný súd mu po ich sťažnostiach prikázal konať a rozhodnúť.
Ide o Evu Fulcovú, Juraja Sopoligu a Miroslava Ďuriša.
Ďalší dvaja kandidáti, ktorých Kiska odmietol menovať, svoje ústavné sťažnosti napokon stiahli, čo podľa prezidenta znamená, že jeho verdikt v ich prípade je definitívny.
Kiska mal pôvodne menovať troch ústavných sudcov zo šiestich kandidátov, ktorých mu doručil parlament.
Vymenoval však len jednu Janu Baricovú, u ostatných nenašiel hlboký záujem o ústavné právo a potrebnú kvalifikáciu, aj keď zákonné nároky spĺňali.
Výklad ústavy
Hlave štátu sa však nepozdáva, že ústna a písomná podoba verdiktu Ústavného súdu o troch spomínaných kandidátoch sa líšili. Požiada preto Ústavný súd o výklad ústavy.
"Budem žiadať, aby plénum Ústavného súdu jasne a zrozumiteľne potvrdilo a raz a navždy odstránilo pochybnosti, ktoré vyvolalo konanie o nevymenovaných kandidátoch pred dvoma senátmi Ústavného súdu," povedal.
"Predpokladám, že Ústavný súd rozhodne rýchlo a verdikt príde zhruba v čase, keď Národná rada zvolí štvrtého kandidáta. Chcem si takto vyjasniť obsah kompetencií prezidenta pri menovaní sudcov ústavného súdu," povedal Kiska.
Kiska nepovažuje za normálne, aby sa ústavní činitelia a experti na ústavné právo dohadovali, ako vlastne Ústavný súd rozhodol.
Prezident podľa verdiktu Ústavného súdu porušil právo na prístup k voleným a iným funkciám kandidátov na sudcov Ústavného súdu Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu a Miroslava Duriša, keď žiadneho z nich nevymenoval.
Prezident vo vyjadrení dospel k názoru, že odborná spôsobilosť kandidátov nie je dostačujúca na zastávanie postu sudcu ústavného súdu, pričom nezistil u nich trvalý záujem o ústavné súdnictvo.
Ústavný súd zrušil rozhodnutia prezidenta a prikázal, aby prezident znova konal a rozhodol.
Vo všeobecnosti podľa jeho slov platí, že súdna moc musí vyvinúť oveľa väčšie úsilie, aby získala dôveryhodnosť u občanov.
"Aby sme sa mohli spoľahnúť, že je pilierom právneho štátu, že v nej nie je svojvôľa a že jej rozhodnutia sú zrozumiteľné," dodal.
