BRATISLAVA. Na sporné, možno aj rasovo motivované pátracie akcie upozorňuje ombudsmanka Jana Dubovcová. Žiada policajného prezidenta Tibora Gašpara, aby ich preveril.
„Určite nemôžem súhlasiť s takýmto obrazom,“ povedal Gašpar. „Pátracie akcie sa robia tam, kde sa hľadajú osoby, ktoré sú nezvestné alebo súd vydal rozhodnutie na ich vypátranie.“
Problematický východ
Najviac pátracích akcií od začiatku roka 2013 do apríla 2015 polícia urobila v Prešovskom, Žilinskom a Trenčianskom kraji. Jednoznačne vedie Prešovský kraj, ktorý má najväčšie pomerné zastúpenie rómskej menšiny na Slovensku.
Atlas rómskych komunít odhadol počet Rómov v kraji na viac ako 114-tisíc. Koľko Rómov presne žije na Slovensku, nevieme, pretože zákon zakazuje zbierať dáta na základe etnicity.
Najspornejšie akcie sa diali v Košickom kraji, kde žije podľa atlasu aj najviac Rómov, viac ako 126-tisíc.
Aj keď zaklopú na dvere
Za dva a pol roka na Slovensku takto polícia vypátrala takmer 2000 ľudí. O pátraciu akciu nejde len v prípade veľkých zásahov, pokojne môže ísť aj o situáciu, keď dvaja policajti niekomu zaklopú na dvere, tvrdí Gašpar.
„Keď máme informáciu, že na jednom mieste môže byť viac hľadaných osôb, tak tomu prispôsobíme aj formu zásahu,“ povedal. „Nie je to dané etnicitou, ale tým, kde sa tie osoby zdržiavajú.“
Budú mať kamery
Gašpar odhaduje, že zásahy vrátane tých v rómskych osadách by si policajti mali pravidelne nahrávať do dvoch rokov na niekoľko kamier na odevoch. Dnes testujú šesť kamier na služobných uniformách. „Hovoríme len o tomto type odevovej kamery,“ povedal Gašpar. „Platí, že vo všeobecnosti používame kamery už teraz.“
Dubovcová vyzýva políciu, aby počas akcií používala kamery už od zásahu v Moldave nad Bodvou v júni 2013, kde zranila 30 ľudí. Gašpar odvtedy vydal príkaz, aby policajti používali kamery počas zásahov pod jednotným velením alebo pri zásahoch, kde ich je viac ako 15.
„Isté zmeny vedúce k povinnosti používať kamery počas zásahov už nastali,“ povedal Dubovcovej hovorca Ján Glovičko.
