BRATISLAVA. Šesť stavovských a odborových organizácií v zdravotníctve trvá na tom, aby zákon o spoločnom odmeňovaní zdravotníkov z dielne ministerstva zdravotníctva platil pre všetkých, nielen pre zamestnancov štátnych nemocníc.
Nová legislatíva musí podľa nich pri mzde zohľadniť aj dĺžku praxe, čo teraz nerobí. V prípade, že minister zdravotníctva Viliam Čislák (nominant Smeru-SD) nebude v rozporovom konaní akceptovať ich kľúčové požiadavky, začnú pripravovať nátlakové aktivity.
Nátlakové akcie
"Do úvahy môže prísť napríklad celoslovenské zhromaždenie pracovníkov, či menšie protestné akcie počas obedňajších prestávok," povedal v pondelok na tlačovej konferencii v Bratislave Anton Szalay, šéf Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb.
Akcie budú podľa neho v súlade so zákonom, zdravotníci nemôžu ísť do štrajku.
Predtým, ako dôjde k nátlakovým akciám, predchádza však viacero krokov, upozornil Szalay. Odbory sa predtým chcú spolu so Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek, Slovenskou komorou medicínsko-technických pracovníkov, Slovenskou komorou fyzioterapeutov, Slovenskou komorou zdravotníckych záchranárov a Odborovým združením sestier a odborových asistentiek obrátiť na poslancov. Organizácie spolu zhromažďujú asi 60.000 zdravotníkov.
"Všetky kroky okolo návrhu zákona budeme robiť spoločne," deklarovala Eva Solčániová zo Slovenskej komory fyzioterapeutov.
Diskriminačný návrh
Novela zákona sa podľa zdravotníkov dotkne iba tretiny zdravotníkov, zvyšok tak nebude mať garantovaný plat. "Naši právnici označili návrh za diskriminačný, zdravotníci u súkromníka predsa vykonávajú rovnakú prácu ako zamestnanci v štátnych nemocniciach," povedal Szalay.
Predstavitelia organizácií tiež nerozumejú, prečo majú lekári garantované platy aj v neštátnych zariadeniach. "Ako je možné, že v našom prípade sa to nedá?
Rezort zdravotníctva nám to doteraz racionálne nevysvetlil," uviedla Iveta Lazorová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek.
Peniaze na splnenie požiadaviek zdravotníkov podľa nej sú, využívajú sa však neefektívne, napríklad na nákup predražených prístrojov. Lazorová nezdieľa názor ministerstva zdravotníctva, že zavedením právnej normy sa vytvorí tlak na zvyšovanie aj v ostatných zdravotníckych zariadeniach.
Reakcia na rozhodnutie súdu
Právna norma upravuje mzdy 24 zdravotníckych profesií v nemocniciach, ako farmaceut, sestra, zdravotnícky laborant či sanitár s výnimkou lekárov.
Návrh stanovuje minimálnu výšku ich základnej zložky mzdy podľa vzoru úpravy platov lekárov. Napríklad sestra má mať rovnako ako verejný zdravotník či fyzioterapeut základnú zložku mzdy najmenej vo výške 0,81-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve spred dvoch rokov.
Ministerstvo zdravotníctva pracovalo na novele mesiace. Návrh má reagovať aj na rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý v roku 2013 označil zákon o mzdách sestier za protiústavný.
"Dôležité je, že už máme zákon o spoločnom odmeňovaní všetkých zdravotníckych pracovníkov, teda nielen sestier a pôrodných asistentiek.
Rovnako dôležité je akcentovať skutočnosť, že MZ SR môže ovplyvniť zmeny len v zdravotníckych zariadeniach, na ktoré má priamy dosah," povedal Čislák.
