Bratislava/Zvolen 12. júla (TASR) - Predstavitelia katolíckej i evanjelickej cirkvi na Slovensku zastávajú negatívne stanovisko k zavedeniu jogových cvičení do základných a stredných škôl v SR. Riaditeľ kancelárie Ústredného zväzu židovských náboženských obcí (ÚZ ŽNO) Jozef Weiss účasť na jogových cvičeniach považuje za záležitosť samotných detí, respektíve ich rodičov. Z hľadiska židovského náboženstva nemôže v tejto veci vyslovovať záporné alebo kladné stanovisko.
"Je to vecou rodičov a detí a tí majú plné právo slobodne sa rozhodnúť, či sa chcú, alebo nechcú zúčastňovať sa jogových cvičení", povedal pre TASR Weiss. Obavu z ohrozenia viery praktizovaním jogových cvičení považuje za problém cirkvi, ktorá takéto obavy vyjadruje a nie osôb zúčastňujúcich sa na cvičení.
ECAV má voči zavedeniu jogy jednoznačne odmietavé stanovisko. "Ľudia si o joge väčšinou myslia, že ide len o dvíhanie rúk, naučiť sa dobre dýchať a ovládať svoje telo. Joga má však aj svoj filozofický a duchovný rozmer. To pokladám za infiltráciu čohosi cudzorodého do našej kultúry a tradície. V prípade jogy nejde o gymnastiku, ale o najvyššiu duševnú kultúru", uviedol pre TASR biskup Západného dištriktu ECAV Ivan Osuský.
Dodal, že na poslednom stretnutí u ministra školstva Milana Ftáčnika spolu s predsedom Konferencie biskupov Slovenska Františkom Tondrom tlmočili jednoznačný nesúhlas so zavedením jogy do škôl. "Povedali sme, že môžu byť nejaké relaxačné cvičenia, ale nie joga. Tiež som chodil do školy, mali sme telocvik, zdravý pohyb i správne sme sa učili dýchať. No nedávali sme žiadny pozdrav katu kdesi do centra v Indii. S ministrom sme sa rozišli teda s tým, že relaxačné cviky áno, jogu nie. A teraz mám pred sebou metodické pokyny na jej zavedenie. Pripadá mi to ako kdesi v škole guru", dodal Osuský.
Zavedenie jogových cvičení do škôl nepovažuje štátny tajomník Ministerstva školstva SR László Szigeti v súčasnosti za najdôležitejšie, čím by sa školstvo na Slovensku malo zaoberať. Takémuto kroku by mala predchádzať diskusia nielen medzi odborníkmi, ale aj laickou verejnosťou. Jogové cvičenia si vie skôr predstaviť ako určité aktivity centier voľného času. "V žiadnom prípade by sme jogu nemali zaviesť ako povinný predmet, pretože to predstavuje isté nebezpečenstvo predovšetkým pre veriacich, katolícku mládež", povedal pre TASR.
Obdobný postoj zaujala i členka Výboru Národnej rady SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport Erzsébet Dolníková. "Jogu ako cvičenie a súčasť východnej filozofie síce uznávam, ale tam, kde to je opodstatnené", zdôraznila s tým, že joga je účinná len vtedy, ak je spojená aj s psychickými cvičeniami. Dolníková ako bývalá dlhoročná pedagogička na základnej a strednej škole ďalej podotkla, že joga ovplyvňuje nielen biologickú a fyzickú stránku dieťaťa, ale aj psychiku, čím sa ono stáva viac či menej manipulovateľné. "Jogu v školách odmietam ako pedagóg, matka, dokonca aj ako stará matka".
*nv hol md zg som
