SME

Na hrade má Slovensko vzácny poklad, ani ho nepropaguje

Na hrade má Slovensko vzácny poklad, ani ho nepropaguje

Nedávno objavené unikátne keltsko-rímske archeologické nálezy v areáli Bratislavského hradu nemajú v regióne obdobu.

Potvrdzujú, že na území Bratislavy vtedy osídlenej Keltmi bolo v prvom storočí významné obchodné a spoločenské centrum – mesto s akropolou stredomorského typu.

TEXT: Zuzana Devera / Trend, FOTO SME: Jozef Jakubčo, Gabriel Kuchta

Text pôvodne vyšiel v týždenníku Trend.

U ž storočie predtým, ako v Ríme postavili Koloseum. Zjednodušene možno povedať aj to, že biznis sa na území nášho hlavného mesta kultivovane a na vysokej úrovni robil už pred dvetisíc rokmi.

Daňový poplatník by logicky očakával, že po takomto náleze potečú na prezentáciu najunikátnejšej pamiatky na Slovensku potoky peňazí z verejných zdrojov a štátom platení úradníci naprieč rezortmi zasadnú a vymyslia plán, ako tento objav čo najkultivovanejšie využiť, odprezentovať svetu a aj predávať turistom.

Zatiaľ však výkonná moc pri riešení nečakaných problémov, ktoré vyžadujú operatívne, komplexné, systematické a nadrezortné riešenia, zlyháva.

Význam týchto nálezov pre Slovensko, Európu a svet zanikol popri ostrom súboji archeológov a pamiatkarov s Národnou radou SR o podzemné garáže, ktoré parlament buduje práve uprostred pozostatkov starovekého mesta.

Pamiatky síce budú sprístupnené verejnosti, ale až po nátlaku aktivistov a bez hlbšej komplexnej odbornej analýzy, ktorá by zahŕňala aj stanoviská odborníkov na branding a cestovný ruch o tom, ako nálezy využiť a prezentovať.

Časť pamiatok by mala byť sprístupnená už na budúci rok, nikto však zatiaľ nespočítal, čo môže ich prezentácia priniesť mestu a štátu, aké investície ešte budú potrebné na to, aby vznikla zaujímavá a pre turistov komfortná prezentácia na úrovni 21. storočia, koľko turistov ročne potrebuje areál pritiahnuť, aby sa investície vrátili, a ako ďalej sa pri brandingu mesta, ale aj štátu dajú tieto unikátne nálezy využiť. Slovensko je informáciou o vlastných starovekých dejinách zjavne zaskočené.

Čo sa našlo na hrade

[content type="citation"]Narazili sme na kvalitnú terazzovú dlažbu, ktorá nemala nikde na hrade obdobu.[/content]

Riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Bratislave Peter Jurkovič potvrdzuje, že stavby na hrade pochádzajú z 1. storočia pred naším letopočtom, niektoré sú datované do rokov 50/40 – 30/20 pred n.l.

Bližšej špecifikácii a pomenovaniu architektúry sa vyhýba, bude vraj otázkou ďalšieho výskumu. Práve jeho úrad dal súhlas na to, aby na unikátnom nálezisku mohol parlament stavať šesťmiliónové podzemné garáže.

V pomenovaní architektúry však majú ostatní renomovaní odborníci zainteresovaní do archeologického prieskumu jasno. Podľa Jána Rajtára z Archeologického ústavu SAV sa na Bratislavskom hrade našli zachované rozsiahle časti vôbec najstarších kamenných murovaných stavieb v strednej Európe z 1. storočia pred Kristom, ktoré nemajú

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu Plus

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

Sucho

Žili v slávnej vile, no nikdy sa do nej nevrátili Foto

Filmár David Cysař pátra po histórii svojich blízkych.

David Cysař je pravnukom Josefa Winternitza, ktorý dal v Prahe postaviť vilu prezývanú aj Béžová princezná.

Američania spozorneli. Slovenský princ je hodný Oscara Foto

Veľký šľachtiteľský príbeh sa začal nenápadne.

Architekt: Nikde som nezažil to, čo na Námestí slobody

Socializmus architektovi neprekáža, dôležitá je funkčnosť.

Draha Petrovič.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop