Potvrdzujú, že na území Bratislavy vtedy osídlenej Keltmi bolo v prvom storočí významné obchodné a spoločenské centrum – mesto s akropolou stredomorského typu.
TEXT: Zuzana Devera / Trend, FOTO SME: Jozef Jakubčo, Gabriel Kuchta
Text pôvodne vyšiel v týždenníku Trend.
U ž storočie predtým, ako v Ríme postavili Koloseum. Zjednodušene možno povedať aj to, že biznis sa na území nášho hlavného mesta kultivovane a na vysokej úrovni robil už pred dvetisíc rokmi.
Daňový poplatník by logicky očakával, že po takomto náleze potečú na prezentáciu najunikátnejšej pamiatky na Slovensku potoky peňazí z verejných zdrojov a štátom platení úradníci naprieč rezortmi zasadnú a vymyslia plán, ako tento objav čo najkultivovanejšie využiť, odprezentovať svetu a aj predávať turistom.
Zatiaľ však výkonná moc pri riešení nečakaných problémov, ktoré vyžadujú operatívne, komplexné, systematické a nadrezortné riešenia, zlyháva.
Význam týchto nálezov pre Slovensko, Európu a svet zanikol popri ostrom súboji archeológov a pamiatkarov s Národnou radou SR o podzemné garáže, ktoré parlament buduje práve uprostred pozostatkov starovekého mesta.
Pamiatky síce budú sprístupnené verejnosti, ale až po nátlaku aktivistov a bez hlbšej komplexnej odbornej analýzy, ktorá by zahŕňala aj stanoviská odborníkov na branding a cestovný ruch o tom, ako nálezy využiť a prezentovať.
Časť pamiatok by mala byť sprístupnená už na budúci rok, nikto však zatiaľ nespočítal, čo môže ich prezentácia priniesť mestu a štátu, aké investície ešte budú potrebné na to, aby vznikla zaujímavá a pre turistov komfortná prezentácia na úrovni 21. storočia, koľko turistov ročne potrebuje areál pritiahnuť, aby sa investície vrátili, a ako ďalej sa pri brandingu mesta, ale aj štátu dajú tieto unikátne nálezy využiť. Slovensko je informáciou o vlastných starovekých dejinách zjavne zaskočené.
Čo sa našlo na hrade
[content type="citation"]Narazili sme na kvalitnú terazzovú dlažbu, ktorá nemala nikde na hrade obdobu.[/content]
Riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Bratislave Peter Jurkovič potvrdzuje, že stavby na hrade pochádzajú z 1. storočia pred naším letopočtom, niektoré sú datované do rokov 50/40 – 30/20 pred n.l.
Bližšej špecifikácii a pomenovaniu architektúry sa vyhýba, bude vraj otázkou ďalšieho výskumu. Práve jeho úrad dal súhlas na to, aby na unikátnom nálezisku mohol parlament stavať šesťmiliónové podzemné garáže.
V pomenovaní architektúry však majú ostatní renomovaní odborníci zainteresovaní do archeologického prieskumu jasno. Podľa Jána Rajtára z Archeologického ústavu SAV sa na Bratislavskom hrade našli zachované rozsiahle časti vôbec najstarších kamenných murovaných stavieb v strednej Európe z 1. storočia pred Kristom, ktoré nemajú
