Profesionálni vojaci nacvičovali neďaleko Prešova pristávanie v neznámom teréne. Zrejme urobili chybu.
BRATISLAVA. Pád helikoptéry Mi17 pri obci Geraltov v okrese Prešov, spôsobila skôr chyba pilota než technické zlyhanie stroja. Myslí si to bývalý vojenský pilot Peter Švec a nevylučuje to ani bývalý náčelník generálneho štábu Peter Vojtek.
Z trojčlennej posádky jeden vojak zomrel a dvaja sa ťažko zranili.
Hoci Vojtek považuje letcov za profesionálov, ani on nevylučuje ich zlyhanie pri manévrovaní.
Aj za predošlými dvoma pádmi tohto typu vrtuľníka bolo podľa zástupca náčelníka generálneho štábu Petra Gajdoša zlyhanie posádky, nie stroja.
Neďaleko Geraltova vojenskí piloti nacvičovali pristávanie v neznámom teréne.
„Zvyčajne si na to vytypujú čistinky uprostred lesov či rôznych porastov,“ vysvetľuje Vojtek. Nejde však podľa neho o nepripravený manéver. „Po výbere miesta sa urobí niekoľko preletov dookola, obhliadne sa terén, jeho sklon, blízkosť stromov či ďalšie podmienky na pristátie.“
Pilota sa záchranárom nepodarilo oživiť. Dvoch ťažko zranených vojakov previezli do prešovskej a košickej nemocnice, kde ich večer operovali.
Pilot: Porucha stroja? Skôr nie
V nešťastí treba hľadať hlbšiu príčinu, upozorňuje bývalý vojenský pilot Peter Švec.
Aké príčiny pádu vrtuľníka považujete za najpravdepodobnejšie?
„Nerád by som špekuloval o 'bezprostrednej príčine' tejto katastrofy. Najmenšiu pravdepodobnosť však štatisticky má technická porucha. Podstatne vyššiu má nejaký prevádzkový faktor vrátane nedocenenia špecifických meteorologických podmienok či výkonových parametrov vrtuľníka. Skutočnú hĺbkovú príčinu rezortná komisia prirodzene nedocení, môže ju aj úplne odignorovať. Už desiatky rokov vykazuje lietanie v armáde veľmi nízku úroveň latentnej bezpečnosti. Skutočnou príčinou je veľmi nezdravá 'organizačná kultúra'. Prejavuje sa celým komplexom faktorov počínajúc od politického riadenia, cez mechanizmy rozhodovania v rezorte, zabezpečovania údržby, až po extrémne nízke priemerné ročné nálety a veľké prestávky v lietaní.“
Aké sú vrtuľníky Mi17 z hľadiska poruchovosti?
„Oproti porovnateľným západným vrtuľníkom nie sú o nič poruchovejšie. Pri kvalitnej údržbe, kombinovanej s kvalitným výcvikom posádok, dostatočne vysokých náletoch a s dodržiavaním prevádzkových obmedzení je to veľmi spoľahlivý a celosvetovo obľúbený typ vrtuľníka.“
Ako prebieha výcvik pristávania v neznámom teréne?
„Veľmi jednoducho - vrtuľník pristáva na neznámej a neupravenej ploche mimo letiska, posádka vyhodnotí situáciu, vykoná predpísaný manéver, po dosadnutí nevypína motory, ale odletí, pričom pri výcviku často letí na inú plochu v teréne. Tento výcvik je náročný a vyžaduje si analytické aj prevádzkové skúsenosti posádky, pretože v neznámom teréne nedostáva údaje o počasí, nepozná presnú nadmorskú výšku plochy, môžu sa tam vyskytovať nečakané zmeny smeru a rýchlosti vetra, prekážky a podobné fenomény. Ale tento typ používania vrtuľníkov tvorí podstatu ich prevádzkového nasadenia. Preto ide o rozhodujúci typ výcviku pre pilotov vrtuľníkov. Ani pri ostrých záchranných akciách posádka dopredu nepozná terén.“
Armáda chce Mi-17 vymeniť za Black Hawky. Sú bezpečnejšie?
„Budú to nové vrtuľníky, s modernejším vybavením, s lepšími výkonovými charakteristikami. Ale pokiaľ sa zásadne a komplexne nezmení organizačná kultúra, pokiaľ posádky nebudú mať neporovnateľne vyššie nálety, pokiaľ budú politickí amatéri argumentovať nedostatkom peňazí na výcvik alebo údržbu, tak ich nákup nedáva zmysel. Aj so západnými vrtuľníkmi sa stávajú a budú stávať letecké katastrofy.
(pk)

Beata
Balogová
