BRATISLAVA . Západ urobil viaceré rozhodnutia, ktoré predseda KDH Ján Figeľ nepovažuje za primerané, zodpovedné a účinné pre riešenie krízovej situácie v niektorých krajinách Ázie a Afriky.
Ako príklad uviedol situáciu v Líbyi a v Iraku, ktoré sú v súčasnosti dominantnými zdrojmi ľudských tragédií a úteku obyvateľov.
Relevantné dôkazy
„Bol som predsedom parlamentného zahraničného výboru v roku 2003, keď som spolu s klubom KDH nepodporil rozhodnutie našej vlády o účasti slovenských vojakov na spojeneckej invázii v Iraku. Bol som presvedčený, že neboli poskytnuté relevantné dôkazy pre takýto krok," povedal Figeľ v rozhovore pre agentúru SITA.
„Nepovažoval som ho ani za rozumný z hľadiska samotnej stratégie boja s islamským terorizmom. Potvrdilo sa, že invázia bola chybou. Po desiatich rokoch je krajina rozvrátená a je vystavená ako ľahká korisť teroristom, militantnému džihádu a Islamskému štátu. Je to drahá a krvavá lekcia, ktorá priniesla veľa strát,“ vyhlásil Figeľ.
Vojenské operácie, ktoré nemajú medzinárodnoprávnu oporu, alebo dodávky zbraní militantným skupinám často podľa Figeľa len prehlbujú konflikt a krízu.
Rozlišovanie migrácie
„Intervencie zvrhnú nedemokratickú vládu, ale nemajú stabilnú, prijateľnú alternatívu. Výsledkom je chaos a nestabilita a veľké straty na životoch. Chýba spravodlivé a udržateľné politické riešenie,“ zdôraznil, s tým, že prvotnou príčinou, ktorú treba riešiť v rámci utečeneckej krízy, sú konflikty, ktoré volajú po spolupráci medzinárodného spoločenstva zvlášť pod strechou OSN a Bezpečnostnej rady, kde nezastupiteľnú úlohu hrajú mocnosti - stáli členovia: USA, Rusko, Veľká Británia, Francúzsko a Čína.
„Na nich spočíva najviac zodpovednosti za to, čo sa deje vo svete a ako OSN reaguje. Rešpektovanie medzinárodného práva je v záujme všetkých ľudí, aby sa tak viac darilo mieru a stabilite, ale na to treba zrelé vlády a štátnikov, ktorí nemyslia krátkodobo alebo dobyvačne. Štátnik a politik sa líšia lapidárne. Štátnik myslí viac na nasledujúcu generáciu, politik na nasledujúce voľby. Konflikty vo svete sú často riešené, žiaľ, hlavne s ohľadom na nasledujúce domáce voľby,“ konštatoval.
Európa je podľa Figeľa dominantne kontinentom stability a prosperity. Okrem nepokojných miest na Balkáne a konfliktu na Ukrajine, je stredo- a západoeurópsky priestor v ekonomickom rozvoji.
Preto je podľa neho aj atraktívny pre utečencov. „V priebehu minulého storočia v Európe utekali ľudia pred vojnou, za chlebom, pred prenasledovaním, na iné kontinenty. Dnes je situácia opačná,“ uviedol.
Treba však podľa neho rozlišovať ekonomickú a politickú migráciu, pretože dnešná utečenecká kríza súvisí s tým, čo sa deje v okolí Európy.
Pomoc prenasledovaným
„Od roku 2011 prebieha takzvaná Arabská jar, ktorá je skôr arabskou búrkou. Tá spôsobila pády režimov a konflikty a nepokoje na Blízkom východe, cez celú severnú Afriku až po subsaharské krajiny,“ upozornil s tým, že súčasťou týchto konfliktov je bezprecedentné prenasledovanie náboženských menšín, najmä kresťanov.
„Kresťania sú najviac prenasledovanou komunitou dnešného sveta, miestami až genocídne. Zvlášť brutálne a likvidačné je prenasledovanie Islamským štátom. Tu treba pomáhať akútne. Ide o zachovanie základných existenčných podmienok pre ľudí, ktorí na týchto územiach prichádzajú o možnosť prežitia,“ zdôraznil.
Podľa predsedu KDH treba účinne pomáhať nevinne prenasledovaným, pretože tu ide o základnú ľudskú solidaritu. Pomáhať treba bez ohľadu na presvedčenie, rasu alebo vieru.
„To je prvý rozmer ľudskosti. Pri ekonomickej migrácii by som bol opatrný. Ona totiž reprezentuje často aj špekulatívne, ilegálne obchodovanie, ktoré je nebezpečné. Využíva atraktívnosť Európy a núdzu ľudí z Afriky a Ázie. Teda solidarita so skutočnými utečencami áno, ale nie povinné kvóty. Solidarita má byť spontánna a skutočná, nie nadiktovaná. Má reprezentovať viac postoj človeka a spoločnosti, než anonymnej administratívnej štruktúry,“ dodal.