SME

V Gabčíkove utečencov odmietajú, referendová otázka mýli

Ľudia v Gabčíkove plánujú hlasovať proti príchodu migrantov, v tábore by však radi pracovali.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/vydania/20150801/photo2/sm-0801-002f-gabcikovojj.rw_s900.jpg" author="SME - Jozef Jakubčo" longread-pos="full"]Referendová otázka môže mýliť. Ak ľudia budú hlasovať nie, budú za zriadenie tábora.[/content]

Výsledky nedeľného referenda o zriadení utečeneckého tábora v Gabčíkove budú známe o deviatej večer. Vláda na ne nebude prihliadať.

TEXT: Ján Krempaský

Népszavazás - Referendum. Žltými plagátmi s otázkou, či sú obyvatelia Gabčíkova proti zriadeniu utečeneckého tábora, je oblepená celá obec.

Práve som si všimol, že v nedeľu bude referendum, hovorí Barnabáš Darnai, ktorý so svojím autom zaparkoval rovno pred jedným z plagátov na miestnom nákupnom stredisku.

Podobne ako väčšina oslovených obyvateľov sa na referende zúčastní a bude hlasovať proti tomu, aby utečenci do Gabčíkova prišli. Podpísal aj petíciu, rovnako ako zhruba tretina miestnych.

S utečencami, ktorí boli v obci ubytovaní od čias balkánskych vojen v 90. rokoch, síce Darnai ani väčšina oslovených nemala negatívnu skúsenosť, v nedeľu však budú hlasovať proti príchodu ďalších. Pre istotu.

Strach a fámy

[content type="longread-pos" pos="left"]

Referendum

[/content]Strach má väčšina oslovených obyvateľov obce. Denník SME ich náhodne oslovil viac ako desať. Napríklad zamestnankyne obecného úradu, ktoré práve vychádzali z miestnej základnej školy, v ktorej pripravovali volebnú miestnosť.

Postoj „radšej nie“ je najčastejšou reakciou ľudí na príchod utečencov.

Napriek trojdňovému urgovaniu a osobnej návšteve na obecnom úrade sa k hlasovaniu nevyjadril starosta Iván Fenes z SMK.

Otázku do obecného referenda prebral z petície. Podpísalo ju síce 3148 ľudí, ale z Gabčíková len asi 1800, čo je okolo 30 percent z jeho zhruba 5500 obyvateľov.

Azylové zariadenie v priestoroch Slovenskej technickej univerzity otvorili v obci v roku 1994. V minulosti v ňom boli ubytovaní utečenci z bývalej Juhoslávie, Rusi, Čečeni či Afgánci.

Slová iniciátora petície Zoltána Jakusa a jeho kamaráta Mariána, ktorý v tábore robil v bezpečnostnej službe, ako utečenci kradli v záhradách a obchodoch, bili sa medzi sebou či napádali miestnych, nikto z oslovených nepotvrdil. „Dobre, stalo sa, že išli na prechádzku a zobrali si nejaké ovocie, ale to robia aj naši,“ hovorí zamestnankyňa tábora Klára Ševčíková.

Šéf zariadenia Zoltán Jaroš pripúšťa len potýčky medzi utečencami navzájom. Pripisuje ich ponorkovej chorobe, ktorá pri takom veľkom množstve ľudí vzniká.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Minúta po minúte: Atentátnik zabil na koncerte v Manchestri 22 ľudí

V meste museli na krátky čas evakuovať nákupné centrum.

Jeho fotografia obletela svet. Dostal päsťou do tváre Foto

Vladimírovi Čičmancovi volali z takmer všetkých významných médií.

Vladimír Čičmanec
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop