BRATISLAVA. Profesionalizácia Ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa Jaroslava Naďa z Inštitútu pre stredoeurópsku politiku priniesla oveľa viac plusov ako mínusov.
Ako uviedol, vždy je lepšie, keď v ozbrojených silách slúžia ľudia, ktorí sa pre toto povolanie rozhodli samostatne a dobrovoľne.
"Kvalita príslušníkov Ozbrojených síl výrazne vzrástla. Rovnako finančné prostriedky, ktoré boli pôvodne vyčleňované na základnú vojenskú službu, mohli byť vyčleňované na systémovejšie kroky," vysvetlil Naď s tým, že štruktúra Ozbrojených síl mohla byť po plnej profesionalizácii nastavená v zmysle štandardov NATO.
Armádu vnímajú v zahraničí pozitívne
Nedostatky sa podľa jeho slov ukazujú v tom, že neexistuje komplexný systém aktívnych záloh a systém priebežného výcviku a vzdelávania obyvateľstva v obranných záležitostiach, a to vrátane spolupráce s civilnou ochranou a miestnou samosprávou. Ako dodal, tento problém treba vyriešiť čím skôr.
"Vlada by mala klásť väčší doraz na komplexný systém obrany štátu a krízový manažment ako taký," dodal analytik.
Naď hovorí, že slovenská armáda je v zahraničí vnímaná veľmi pozitívne. A to najmä na základe ich pôsobenia v operáciách v Afganistane, Iraku, Kosove a iných.
Známi sú aj ženisti
"Slovenské vojačky a vojaci sú považovaní za profesionálov, kvalitne vycvičených a zodpovedných pri plnení svojich úloh. To sa prejavilo aj tým, že postupne dostávali aj v tých najťažších operáciách stále viac zodpovedné a náročné úlohy," ozrejmil Naď.
Známi sú najmä slovenskí ženisti a odborníci na vyhľadávanie a likvidáciu mín či nástražných výbušných systémov.
"Vysoký kredit si najmä v posledných rokoch získal aj 5. pluk špeciálneho určenia," dodal analytik.
Podľa Naďa spojenci najčastejšie vyčítajú našej armáde chýbajúce kvalitné obranné plánovanie vrátane nedostatočných zdrojov, a tiež nesystémovú modernizáciu, ktorá bola odsúvaná.
"Rovnako tak spolitizovanie prace vojenského spravodajstva je problémom," uzavrel Naď.
