BRATISLAVA. Nedeľa, desať hodín večer, železničná stanica v hlavnom meste. K perónu prichádza plný rýchlik s počiatočnou stanicou v Košiciach. Vystúpia stovky ľudí. O päť minút neskôr dorazí IC vlak a situácia sa zopakuje.
Kým tisíce stále dochádzajú, v minulom roku sa 4758 ľudí rozhodlo radšej presťahovať do Bratislavského kraja.
Vyše 90-tisíc ľudí na Slovensku sa vlani presťahovalo. Bydlisko menili najčastejšie v rámci svojho okresu.
Najväčší pokles obyvateľov zaznamenal Prešov, kde ubudlo vyše osemsto ľudí, Prievidza a Martin. Naopak, trvalo prihlásených obyvateľov pribúda najmä na dedinách v okolí Bratislavy a Košíc.
Štatistiky skresľuje, že väčšina vnútroštátnych migrantov si trvalé bydlisko oficiálne zmení až po nadobudnutí nehnuteľnosti.
Trvalé bydlisko si obvykle nemenia ani tí, ktorí odišli pracovať do zahraničia. Demografi odhadujú, že len v Bratislave je až stotisíc obyvateľov, ktorí sa neprihlásili na trvalý pobyt v meste.
Metropoly hustnú
Slavomír Ondoš z oddelenia humánnej geografie Prírodovedeckej fakulty UK hovorí, že Slovensko kopíruje svetové trendy. „Ekonomický proces sa zákonite koncentruje, pokiaľ nie je cielene rozptýlený vládnou politikou,“ vysvetľuje. Pracovné miesta sa netvoria rovnomerne a keď je systém uvoľnený, nutne sa koncentrujú v metropole.
„Keď som doštudoval, chcel som sa vrátiť domov, na východ. V Bratislave som zostal, lebo každá práca, o ktorú som mal záujem, bola práve tu,“ hovorí grafik Tomáš Štrba.
V oficiálnych štatistikách o jeho rozhodnutí nie je záznam. Keďže žije v podnájme, trvalý pobyt si zatiaľ nezmenil. Takýchto ľudí je podľa odhadov demografov asi osemdesiat až stotisíc. Záznam o ich sťahovaní väčšinou vznikne, až keď si kúpia vlastný byt či dom.
Migračné prúdy
Napriek očakávaniu najsilnejší migračný prúd nie je medzi Košicami a Bratislavou. „Najsilnejšie väzby má Bratislava so svojím okolím, spôsobuje to sťahovanie obyvateľov do okolitých obcí,“ hovorí Ondoš. Do práce potom denne dochádzajú.
