BRATISLAVA. Výsledok referenda v Gabčíkove sa dal očakávať a vôbec sa mu nemožno čudovať.
Vláda absolútne nekomunikovala s občanmi, a predovšetkým s obyvateľmi Gabčíkova, v snahe rozptýliť ich obavy z príchodu päťsto imigrantov, ktorých dočasne prijmeme na základe dohody s Rakúskom, uvádza sa v reakcii predsedu strany Most-Híd Bélu Bugára, ktorú poskytol hovorca Most-Híd Matej Kováč.
Podľa Bugára vláda úplne podcenila túto úlohu, pričom vyjadrenia jej predstaviteľov, vrátane premiéra Fica, situáciu ešte zhoršovali, keď hovorili o migrantoch ako o bezpečnostnej hrozbe.
Vládu čaká teraz ťažká úloha, ako vzniknutú situáciu vyriešiť tak, aby bol vypočutý hlas obyvateľov Gabčíkova a zároveň splnené záväzky, ktoré dala rakúskej vláde.
Gabčíkovo cudzincov nechce, referendum bolo úspešnéČítajte
Rozhodnutie treba rešpektovať
Rozhodnutie občanov Gabčíkova v dnešnom miestnom referende treba podľa strany Sloboda a Solidarita (SaS) napriek jeho nezáväznosti rešpektovať, strana preto ponúkne riešenie.
Ako sa uvádza v stanovisku strany, ktoré poskytla Jarmila Paulíková z SaS, vláda by mala hlas ľudu vypočuť a azylantov umiestniť na iné miesto.
"Trváme na tom, že celá komunikácia okolo príchodu azylantov prebehla veľmi nešťastne. Vláda nevyužila všetky svoje možnosti, aby vopred získala občanov Gabčíkova na prejavenie empatie voči cudzincom, ktorí potrebujú pomoc. Takto len vniesla neistotu chaotickým postupným informovaním cez médiá," vyhlásil podpredseda strany Ľubomír Galko.
SaS má preto opakovane výhrady voči nedôslednej ochrane južných hraníc Európskej únie a rovnako aj voči priveľmi priateľskej azylovej politike voči nelegálnym migrantom. Jej dôsledkom je aj aktuálne rozmiestňovanie utečencov na území Slovenskej republiky, píše sa v stanovisku.
"Vnímame rozdiel medzi tzv. veľkou politikou, za ktorú nesú zodpovednosť štáty a ich vlády a medzi individuálnymi osudmi utečencov z vojnových oblastí, ktorých podmienky v domovských krajinách viedli k rozhodnutiu vydať sa na cestu do bezpečia. Urobili tak aj s rizikom, že na tejto ceste môžu zomrieť," upozornil ďalej Martin Klus zo strany.
Orgány moci nie sú viazané miestnym referendom
Útavný právnik Peter Kresák tvrdí, že išlo o referendum proti rozhodnutiu verejnej moci. Ako povedal, problém vidí skôr v tom, že štátna moc nerešpektuje právoplatné referendum, a v tom, že nemáme právnu úpravu, ktorá by zaväzovala vykonať výsledky miestneho referenda, či nejaký orgán verejnej moci, ktorý by rozhodnutie z platného miestneho referenda vykonal.
Kresák, ktorý v minulosti pôsobil ako ústavný sudca, bol zástupcom Slovenska v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu či právnikom Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov na Slovensku, poukázal v tejto súvislosti na prípad obce Tešedíkovo.
V Tešedíkove sa občanom podarilo dvakrát s úspechom zorganizovať miestne referendum na zmenu názvu Tešedíkovo na Pered, ktorý predtým dedina používala viac ako 700 rokov.
Slovenská vláda však žiadosti nevyhovela a so zmenou názvu nesúhlasila s odôvodnením, že historický názov Pered dnes nie je súčasťou štátneho jazyka.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
