Keď Josef Frolík napísal o svojom pôsobení v tajnej službe knihu, stal sa najznámejším československým špiónom a prebehlíkom. Za jeho útekom neboli peniaze ani ženy, ale rozchod s komunistami.
TEXT: Dušan Taragel
K eď 23. júna 1969 Josef Frolík s manželkou a synom prešiel cez hraničný priechod v Komárne z Československa do Maďarska, vedel, že sa už nikdy nevráti.
Ak aj áno, zrejme ako väzeň. Oficiálne odchádzal s rodinou na dovolenku do Bulharska.
Auto mal až po strechu naložené všetkým, čo je potrebné na trojtýždňový pobyt v stanovom tábore pri mori, na podvozku však v špeciálnom úkryte prevážal niekoľko sto strán prísne tajných dokumentov o ľuďoch pracujúcich pre československú rozviedku v zahraničí.
So ženou mal všetko prediskutované a dohodnuté a obaja chceli to isté: dostať sa do USA.
Dovolenka v Bulharsku bola ich jedinou a poslednou možnosťou, ako uniknúť z dosahu komunistov.
Rozviedčik
Josef Frolík bol tým, čomu sa ľudovo hovorí špión či tajný agent. U nás ich podľa sovietskeho vzoru nazývali „rozviedčici“.
Oficiálne bol zamestnancom 1. správy Federálneho ministerstva vnútra (čo bola československá rozviedka) a na rôznych pozíciách pracoval vyše 17 rokov. Jeho kariéra v komunistickej tajnej službe bola ako podľa pravítka: narodil sa v roku 1928 v robotníckej rodine.
Jeho nevlastný otec bol komunista, zúčastnil sa na protifašistickom odboji a zomrel v koncentráku.
Frolík vstúpil do komunistickej strany ako 19-ročný hneď po vojne, aktívne sa zúčastnil na komunistickom prevrate v roku 1948, doplnil si vzdelanie, prijali ho na ministerstvo národnej bezpečnosti a od roku 1955 nastúpil na odbor ekonomickej kontrarozviedky.
