BRATISLAVA. Už vyše pol roka čaká na Slovensku vo väzbe na ďalšie rozhodnutie o svojom osude údajný čečenský terorista Hamzat S.
Slovenská polícia ho zadržala pri kontrole na hraničnom priechode Vyšné Nemecké 15. januára. O jeho vydanie na základe medzinárodného zatykača požiadalo Rusko.
Pre politické prenasledovanie
Hamzat spolu s mamou a súrodencami získal vo Švédsku azyl pre politické prenasledovanie. Ako informoval agentúru SITA hovorca košickej krajskej prokuratúry Milan Filičko, predbežné vyšetrovanie v tomto prípade doposiaľ ukončené nebolo.
Prokuratúra si zabezpečila viacero materiálov, ktoré treba preložiť, nechcel však špecifikovať, o aké materiály ide. Po vyhodnotení všetkých vo veci zabezpečených materiálov prokurátorka rozhodne o ďalšom postupe vo veci, dodal.
Najvyšší súd SR zamietol sťažnosti Hamzata S. o vzatí do predbežnej väzby aj o vzatí do vydávacej väzby. Čečenec sa prostredníctvom svojej advokátky Ivety Rajtákovej obrátil aj na Ústavný súd SR, ten ešte o veci nerozhodol.
Skutočnosť, že Hamzat S. získal politický azyl v inej krajine Európskej únie podľa Petra Kresáka, ktorý bol v minulosti vedúci Zastupiteľského úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) na Slovensku, komplikuje jeho vydanie do Ruska.
Slovensko by to malo reflektovať, azylant by nemal byť vydaný do krajiny, z ktorej utiekol a pre ktorú dostal azyl, uviedol Kresák v marci pre agentúru SITA. Myslí si, že Hamzata S. by sme mali vrátiť do Švédska. Jedine táto krajina môže prípadne jeho azyl zrušiť, doplnil.
Aj minister vnútra Robert Kaliňák v súvislosti s týmto prípadom v marci uviedol, že by bola najjednoduchšia cesta vrátiť ho do Švédska. "Sme ale zároveň viazaní medzinárodnými zmluvami napríklad s Interpolom, a tohto muža sme zadržali na základe medzinárodného zatýkacieho rozkazu Interpolu," pripomenul vtedy Kaliňák.
Zároveň zdôraznil, že azyl nie je imunita. „Netreba si to pliesť. Žiadna trestná činnosť nie je odpustená, ak ste politický azylant," uviedol.
Vydalo zatykač
Hamzat S. získal azyl vo Švédsku v roku 2011. Rusko vydalo na neho zatykač pre podozrenie z terorizmu v roku 2007. Rusi Hamzata S. vinia z toho, že na základe príkazu vodcu čečenských rebelov Doku Umarova ako člen nelegálnej ozbrojenej skupiny spáchal teroristický čin v auguste 2004 v Groznom, kde sa spolu s ďalšími asi 40 ozbrojenými osobami snažil zmariť voľby čečenského prezidenta.
Zaútočili na policajtov, armádu aj civilov, pričom boli aj straty na životoch. Hamzat S. odmieta obvinenie z terorizmu. Ako uviedla jeho advokátka, tvrdí, že všetko je vymyslené, lebo ruské úrady sa snažia cez príbuzných zistiť, kde je jeho brat Aslan.
Ten patril k čečenským rebelom, bojoval v prvej čečensko-ruskej vojne (1994-1996) a následne zastával vysokú pozíciu v bezpečnostných zložkách počas prezidenta Aslana Maschadova.
