BRATISLAVA. Už vyše 20 rokov platí, že inšpekčnú službu nemusí riadiť Prezident Policajného zboru. Môže ju však riadiť minister vnútra.
Vyplýva to z právneho názoru generálneho prokurátora, ktorý prezentoval v dovolaní voči rozhodnutiu senátu Najvyššieho súdu pod vedením Štefana Harabina, ktorým oslobodil spod obžaloby Maroša P., obžalovaného pre zločin prijímania úplatku.
Dovolanie v zastúpení generálneho prokurátora podpísal prvý námestník Generálnej prokuratúry René Vanek a TASR si ho vyžiadala na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Dostal päť rokov
V prípade išlo o skutok v tom čase obvineného policajta Maroša P., ktorý mal ďalšej osobe za sumu 50 eur oznámiť, ktorými príslušníkmi Policajného zboru bola zastavená a kontrolovaná, na akom vozidle v tom čase jazdila a aké veci boli u nej nájdené.
Maroš P. mal okrem iného v tejto súvislosti dostať na mobilný telefón SMS správu v znení Za info 50 eur do hodiny.
Špecializovaný trestný súd ho za tento skutok poslal za mreže na päť rokov a uložil mu trest zákazu činnosti vykonávať činnosť policajta na dobu piatich rokov.
O odvolaní obžalovaného rozhodoval senát Najvyššieho súdu pod vedením Štefana Harabina, ktorý zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu a obžalovaného oslobodil spod obžaloby.
Zákonným spôsobom nebol skutok dokázaný
Trestné stíhanie začal neoprávnený orgán bez kompetencie v zmysle Trestného poriadku a zákona o Policajnom zbore, cituje dovolanie z rozhodnutia Najvyššieho súdu.
Kvôli tomu boli podľa súdu dôkazy získané nezákonne a boli nepoužiteľné. Zákonným spôsobom tak nebolo dokázané, že sa skutok stal.
Senát súdu citujúc z právnych predpisov tvrdil, že z organizačnej štruktúry Policajného zboru vyplýva, že inšpekčná služba v nej nie je začlenená.
Podľa neho ministerstvo vnútra nie je bezprostredne a priamo riadiacim orgánom policajných služieb a útvarov, podobne ako Ministerstvo spravodlivosti neriadi súdy v tom, ako majú konať a rozhodovať v konkrétnych veciach.
Inšpekcia priamo podriadená ministrovi vnútra
Generálna prokuratúra sa pri svojej argumentácii odvoláva aj na zákon o Policajnom zbore. Služby a útvary Policajného zboru riadi prezident, ak minister neurčí inak, cituje zo zákona.
V tejto súvislosti je podľa nej nesprávny záver odvolacieho súdu, podľa ktorého síce minister môže riadením služieb a útvarov poveriť inú osobu ako prezidenta Policajného zboru, ale nemôže tieto služby a útvary riadiť sám.
Generálna prokuratúra okrem iného pripomína, že podľa zákona o Policajnom zbore účinného od roku 1994 bola inšpekčná služba podriadená priamo ministrovi vnútra.
V roku 2003 nadobudla účinnosť novela zákona, podľa ktorej všetky služby Policajného zboru riadi jeho prezident, ak minister vnútra neurčí inak, a tento legislatívny stav podľa nej platí až dodnes.
V roku 2007 pritom podľa názoru Generálnej prokuratúry došlo len k zlúčeniu dvoch úradov Ministerstva vnútra, a to úradu kontroly ministra a úradu inšpekčnej služby Policajného zboru do jednej sekcie kontroly a inšpekčnej služby.
Inšpekčná služba je mimo pôsobnosti Prezidenta Policajného zboru už od svojho vzniku a nie od roku 2007, ako je uvedené v rozhodnutí odvolacieho súdu, konštatuje Generálna prokuratúra.
O dovolaní prokuratúry bude rozhodovať senát Najvyššieho súdu.
