BRATISLAVA. Pre procesné pochybenie sa dostal v utorok 4. augusta na slobodu bývalý kukláč Miroslav Š., považovaný za šéfa zločineckej skupiny zo Záhoria, jednej z vetvy sýkorovcov.
Pôvodne Miroslava Š. Najvyšší súd odsúdil vo februári 2011 na 24-ročný trest odňatia slobody. Miroslav Š. dosiahol najprv v polovici júna na Špecializovanom trestnom súde obnovu konania.
Najvyšší súd odmieta, žeby k prepusteniu došlo na základe pochybenia jeho sudcov.
"Po právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania zákon (Trestný poriadok) požaduje bezodkladné rozhodnutie súdu o väzbe (keďže výrok o treste bol právoplatne zrušený). O väzbe mal bezodkladne rozhodnúť Špecializovaný trestný súd, o opravnom prostriedku proti jeho rozhodnutiu Najvyšší súd. K takému postupu, spĺňajúcemu zákonné kritériá, však nedošlo," uvádza sa vo štvrtkovom stanovisku Kancelárie predsedníčky Najvyššieho súdu.
"Špecializovaný trestný súd rozhodol 23. júla, keď už predtým obvineného 22. júla prepustil na slobodu bez predchádzajúceho rozhodnutia o väzbe a vzápätí ho dal predviesť. Na základe sťažnosti obvineného zrušil uznesenie Špecializovaného trestného súdu o väzbe senát Najvyšší súd 4. augusta," píše sa v ňom ďalej.
"Chybu postupu v konaní nebolo možné konaním Najvyššieho súdu odstrániť, pričom podrobnosti o tom, prečo je to tak, sú uvedené v uznesení, ktoré je vyhotovené a bude publikované na webovej stránke Najvyššieho súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že postupom sudcov Najvyššieho súdu nedošlo k porušeniu právnych predpisov, máme za to, že je v tejto fáze bezpredmetné vyjadrovať sa k otázke ich prípadnej disciplinárnej zodpovednosti či forme alebo rozsahu postihov za jej porušenie," uvádza.
Špecializovaný trestný súd sa nebude vyjadrovať
"Právoplatne odsúdení zločinci sa nesmú dostávať na slobodu pre procesné chyby. Je to škandál, ktorý bude potrebné podrobne preveriť a zistiť, ako k takému pochybeniu mohlo dôjsť a kto je za to zodpovedný," uvádza sa zase vo štvrtkovom stanovisku rezortu spravodlivosti.
"Do momentu vrátenia spisu z Najvyššieho súdu a bez preskúmania písomného vyhotovenia rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktorým bol Miroslav Š. prepustený na slobodu, sa nebudeme vyjadrovať. Špecializovaný trestný súd rozhodnutia Najvyššieho súdu rešpektuje a nekomentuje," uviedla vo štvrtok pre médiá hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Kudjáková.
Zrušili tresty aj ďalším trom obžalovaným
"Úrad špeciálnej prokuratúry sa zatiaľ k prípadu nevyjadruje, keďže ešte nemá k dispozícii písomné rozhodnutie NÍS SR, ktorý rozhodoval na neverejnom zasadnutí," uviedla vo štvrtok Jana Tökölyová, hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry.
Pôvodne Najvyšší súd zrušil 11. februára 2011 25-ročný trest odňatia slobody Miroslavovi Š., na ktorý ho v júni 2010 odsúdil Špecializovaný trestný súd v Pezinku. Uložil mu trest v spomínanej výške 24 rokov väzenia s maximálnym stupňom stráženia.
Najvyšší súd vtedy zrušil tresty trom ďalším obžalovaným v tejto kauze a vymeral im nové. Patrikovi Šnajdrovi v trvaní 23 rokov a štyroch mesiacov vo väzení s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň mu uložil trest prepadnutia veci.
Milana Múčku odsúdil na úhrnný päťročný trest odňatia slobody v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Ľuboš Čermák mal podľa Najvyššieho súdu stráviť vo väzení s maximálnym stupňom stráženia desať rokov života.
Odvolania ďalších piatich obžalovaných v tejto kauze a tiež prokurátora senát vtedy zamietol. Na samostatnom konaní sa mali riešiť ešte ďalšie štyri osoby z tejto trestnej veci.
Prepojenie na piťovcov bolo fiktívne
Medzi odsúdenými bol aj bývalý policajt v hodnosti majora, ktorý dostal tri roky za poskytovanie informácií z policajného prostredia zločineckej skupine. Súd spod obžaloby oslobodil troch obžalovaných.
Obžalovaní v kauze vydieračskej skupiny sa mali pri viac ako 15 skutkoch dopustiť viacerých trestných činov, ako napríklad založenia a zosnovania zločineckej skupiny, zneužívania právomoci verejného činiteľa, vydierania či hrubého nátlaku.
Na čele údajnej skupiny mal stáť Miroslav Š., ktorý v minulosti pracoval ako príslušník pohotovostného policajného útvaru. Skupina pod jeho vedením údajne tvrdila, že peniaze vyberá pre gang piťovcov.
Finančné prostriedky však podľa zistení polície mali pripadnúť Záhorákom a prepojenie na piťovcov bolo len fiktívne.
Podľa obžaloby Miroslav Š. v roku 2001 v Senici postupne vytváral zločineckú skupinu, ktorá na území Trnavského a Bratislavského kraja páchala zločiny tak, aby získala finančný prospech najmä pomocou vydierania, podvodmi, vyhrážkami, ujmou na zdraví.
Skupina mala zastrašovať podnikateľov a nútiť ich pravidelne odvádzať finančné prostriedky.
Borec: Je to škandál
Na celú situáciu reagoval aj minister spravodlivosti Tomáš Borec, podľa ktorého ide o škandál.
"Právoplatne odsúdení zločinci sa nesmú dostávať na slobodu pre procesné chyby," zdôraznil.
Podľa ministra je potrebné podrobne preveriť a zistiť, ako k takému pochybeniu mohlo dôjsť a kto je za to zodpovedný, uvádza sa v stanovisku ministra.
