Ako utečenkyňa u nás získala azyl, neskôr aj občianstvo. Tvrdí, že vo svete reprezentuje najmä Slovensko.
TEXT: Matúš Krčmárik
N ajprv ste ušli z rodného Afganistanu a potom ako herečka aj z Iránu. V akej situácii ste v roku 2001 prichádzali na Slovensko?
„Slovensko vtedy nebolo pripravené na utečencov a ani ich toľko neprijímalo. Krajina nebola ekonomicky pripravená a Slováci odchádzali na Západ. Keď som sa uchádzala o azyl, po ôsmich mesiacoch som dostala negatívnu odpoveď. Potom prišiel tlak médií a mojich známych, ktorí ma tu poznali. Stala som sa jednou z mála ľudí, ktorí v roku 2002 dostali azyl. Ak by som vtedy nikoho nepoznala, azyl by som asi nedostala.“
Je už Slovensko pripravené?
„Čudujem sa, ale ani po štrnástich rokoch nie, to je hrozné. Inštitúcie už má, ale ľudia pripravení nie sú. Keď som prichádzala, Slovensko, ešte nebolo v Európskej únii. Ak Slováci potrebovali cestovať, potrebovali víza, čo bolo ťažké. Potom sa mladí ľudia dostali do iných krajín a mali veľmi veľa možností cestovať. Keď ľudia majú možnosť spoznať ľudí za hranicami, spoznať iné kultúry, tak by mali byť aj dospelejší z kultúrneho hľadiska, tolerantnejší. Ak chce Slovensko byť súčasťou sveta, niektoré veci musí prijať, nemôže sa uzatvárať a vytvárať si okolo seba múry.“
Ako sa podľa vás Slováci pozerajú na migrantov?
„Nechápu, že každý utečenec nie je z Islamského štátu, každý nie je Arab. Ja pochádzam z Afganistanu. Slováci ako keby nechápali, že aj my sme ich zrkadlom. Keď som tu skončila réžiu na Vysokej škole múzických umení a vrátila som sa do pôvodnej vlasti, tak tam reprezentujem Slovensko. Súťažím tam s ľuďmi z amerických škôl a som tam lepšia. Nikto mi ani neverí, že som študovala na Slovensku. Keď ľudia v Afganistane vidia niekoho vzdelaného, myslia si, že musí byť zo západných krajín, ale pri mne pochopia, že môže byť aj zo Slovenska.“
Čo prinášajú migranti Slovensku?
„Žila som tu štrnásť rokov, so svojimi filmami prezentujem nielen Afganistan, ale najmä Slovensko. Nikoho som tu o prácu nepripravila ani žiadny vírus som nepriniesla. Priniesla som sem len svoju kultúru, svoj pohľad na život.“
V čom ste sa najviac líšili od svojich spolužiakov?
