SME

Rybári lovili aj raky, ak mali aspoň trinásť centimetrov

Rybári lovili aj raky, ak mali aspoň trinásť centimetrov

Chytať ryby môžeme len niečo vyše sto rokov. Rybárčenie patrí medzi obľúbené záľuby.

Letné kúpaliská sme začali hromadne navštevovať v tridsiatych rokoch minulého storočia. Medzi najstaršie patrí Margita-Ilona pri Leviciach, oslavuje storočnicu. Dnes opätovne otvárajú aj slávnu Zelenú žabu.

TEXT: Alena Štifilová, FOTO: archív SRZ, archív Podunajského múzea v Komárne

K edysi to nebolo také jednoduché. Ak ste neboli kráľom, jediným vlastníkom pôdy v čase feudalizmu, alebo kniežaťom či šľachticom, ktorý ju dostal do daru v podobe léna, loviť ryby a poľovať na zver ste mali zakázané. Nielen lesy, ale i rieky a jazerá boli súkromným majetkom.

Vtipne opisuje históriu kronikár Tomáš Gálik v kronike miestnej organizácie Slovenského zväzu rybárov v Trstenej, ktorá na budúci rok oslávi osemdesiate výročie vzniku. V roku 1960 do nej napísal:

„Keď šľachta presadzovala tieto zákonné články, uvádzala, že poľovka, rybolov a chytanie vtákov zvádza poddaných k zanedbávaniu poľnohospodárstva a náboženských povinností a že je teda v hospodárskom a náboženskom záujme poddaných, aby im poľovka a rybolov boli pod trestom zakázané. A to dokonca aj vtedy, keď hynuli hladom.“

Prvé rybárske lístky

[content type="citation"]Dôležitým medzníkom je rok 1888, keď v Uhorsku prichádza do platnosti zákon, ktorý síce stále umožňuje chytať ryby iba vlastníkom pozemkov.[/content]

Do začiatku stredoveku mohol loviť ryby v podstate ktokoľvek a kdekoľvek, s nástupom feudalizmu prichádzajú obmedzenia a až do roku 1954 je právo na rybolov úzko späté s vlastníctvom pôdy alebo vodného koryta.

Dôležitým medzníkom je rok 1888, keď v Uhorsku prichádza do platnosti zákon, ktorý síce stále umožňuje chytať ryby iba vlastníkom pozemkov, ale zároveň rieši otázku povodní. Ak je váš pozemok zaplavený, môžete na jeho ploche chytať ryby, nesmiete im však brániť v návrate do koryta rieky.

Zákon tiež prvýkrát povoľuje organizovanie rybárskych spoločností, predchodcov dnešných rybárskych zväzov a lov rýb podmieňuje rybárskymi lístkami. Vystavujú sa na jeden rok a rybárčenie ako športová záľuba sa medzi ľuďmi začína masovo šíriť.

„Prvé organizácie a spolky, ktoré vznikli na základe tohto zákona, majú teraz viac než 90 rokov,“ hovorí Tibor Krajč zo Slovenského rybárskeho zväzu – Rada Žilina. Ten oslávi na budúci rok deväťdesiate výročie svojho založenia. Jeho dlhoročným členom je aj Ondrej Budaj, narodil sa rok pred jeho založením a je autorom mnohých kníh o rybárstve.

„Už vyše sto rokov sa jednotlivci združujú do spolkov za účelom spoločného rozvoja rybárstva na Slovensku. Môžeme povedať, že tento koníček, chytanie rýb na udicu, má u nás minimálne storočnú tradíciu,“ dodáva Tibor Krajč.

Zoštátnenie vôd

Zákon z roku 1888 tiež povoľoval majiteľom rybárskych lístkov ničiť, ale bez použitia strelnej zbrane, zvieratá živiace sa rybami. Nemuseli byť poľovníkmi, aby mohli zabiť vydru, orla kostilomca, orla rybára, ale aj kačice, volavky a husi.

K rozvoju rybárčenia na Slovensku najviac prispel zákon z roku 1952. Okrem iného uzákonil, že rybárske právo patrí štátu, jeho výkon je bezplatný a prednostné vykonávanie rybárskeho práva patrí Slovenskému rybárskemu zväzu. Vody boli rozdelené na rybárske revíry a pridelené do bezplatného používania rybárskym organizáciám. Jednotný zväz rybársky so sídlom v Žiline už v roku 1954 združoval 97 rybárskych organizácií a skoro 20-tisíc členov. Obhospodaroval takmer osemdesiat percent tečúcich vôd.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/8/79/7954448/01.jpg" author="" longread-pos="full"]Aj ženy boli vášnivé rybárky. Úlovok pstruha potočného v jednom z tatranských jazier. (60. roky)[/content]

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/8/79/7954448/03.jpg" author="" longread-pos="full"]Na rodinné výlety za rybačkou sa chodilo už vtedy autami vzhľadom na rozsiahle rybárske náčinie. Auto má žilinskú ŠPZ, na zadnej strane fotografie je text: Posledné prípravy. (60. roky)[/content]

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/8/79/7954448/04.jpg" author="" longread-pos="full"]Úlovky jesetera malého (Acipenser ruthenus) v Dunaji boli pomerne bežné. Čln a udica zodpovedajú vybaveniu rybára, muž na fotografii ako rybár oblečený nie je. Na zadnej strane fotografie je napísané: ‚Šablica Karol, Bratislava.‘ Či ide o meno rybára, autora fotografie, alebo redaktora, nie je známe. (60. roky)[/content]

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/8/79/7954448/05.jpg" author="" longread-pos="full"]Kapitálny úlovok zubáča veľkoústeho (Zander lucioperca). Vďaka kvalite svojho mäsa vždy patril medzi vyhľadávané druhy rýb. Ide o dravú rybu, nie bežne rozšírený druh. Výnimočne sa mu darilo v Oravskej priehrade, ktorá bola napustená v roku 1954. Autor fotografie S. Štochl, lokalita pravdepodobne Oravská priehrada. (50. roky)[/content]

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/8/79/7954448/06.jpg" author="" longread-pos="full"]Žena nesie vršu, prútený kôš, do ktorého sa chytali ryby. Kôš sa ponoril pod vodu, otvor uzatváralo prútie, ktoré dovoľovalo rybám vplávať, ale už nie vyplávať von. Do konca 19. storočia, kým sa na Dunaji nevybudovali hrádze, sa ľudia v okolí Komárna živili hlavne rybolovom. „Martovčania ešte v 70. rokoch nosili kroje,“ hovorí etnologička Anna Siposová z Podunajského múzea v Komárne. „Obec bola dlho izolovaná, od okolitého sveta ju delila nebezpečná prístupová cesta. Len miestni vedeli, kam stúpiť, aby sa nepreborili do vody.“ (1940, Obec Martovce)[/content]

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/8/79/7954448/07.jpg" author="" longread-pos="full"]Okolie Komárna. Slamený prístrešok rybára sa nazýval osada. „Medzi Komárnom a Ižou ich bolo niekoľko, každá mala svoj názov i rybára, ich využívanie sa dedilo z otca na syna,“ hovorí etnologička Anna Siposová. Rybári sa do nich sťahovali na jar, domov sa vracali až na jeseň. V osade si varili rybacie polievky, piekli ryby, do dediny išli, len ak mali veľa rýb a chceli ich predať. Osady sa využívali až do prvej polovice 20. storočia. V tom čase sa už rybolovom nedalo uživiť, poslednú vyzu, obriu rybu dlhú šesť metrov, ktorej mäso sa dalo dobre speňažiť, chytili v Dunaji pravdepodobne niekedy v 40. rokoch.[/content]

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/8/79/7954448/08.jpg" author="" longread-pos="full"]Deň detí, súťaž v chytaní na položenú. Rybník Okoličné bol vybudovaný v 1975. (Liptovský Mikuláš)[/content]

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/8/79/7954448/10.jpg" author="" longread-pos="full"]Rybári počas vianočného predaja kaprov v Starej lodenici. (Osemdesiate roky, Liptovský Mikuláš)[/content]

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/8/79/7954448/12.jpg" author="" longread-pos="full"]Okresná súťaž v chytaní na suchú muchu. (Sedemdesiate roky)[/content]

Čítajte ďalej

Vášáryová: Keď sa Poľsko a Maďarsko dohadujú bez nás, musíme byť opatrní

Slovensko musí ukázať, že je iné ako susedné krajiny, hovorí bývalá veľvyslankyňa v Poľsku MAGDA VÁŠÁRYOVÁ.

Magda Vášáryová bola veľvyslankyňou v Poľsku v rokoch 2000 - 2005.

Prečo robot vyrobí lepšie hoaxy, ako ktorýkoľvek kotlebovec Plus

Tri dôvody, prečo spoločnosť verí hoaxom.

Fotografia pochádza z festivalu Glastonbury a s utečencami nemá nič spoločného.

Tomanová nám viac škodí ako pomáha, hovoria niektorí rodičia

Znalca odvolávajúceho sa na Tomanovú stiahli z prípadu.

Viera Tomanová.

Fiľo: Ešte som nesponzoroval žiadnu politickú stranu

Milan Fiľo otvorené rozhovory nezvykne poskytovať.

Milan Fiľo.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop