V najvýznamnejšej parlamentnej funkcii by zostal práve líder SMK, ktorý je podpredsedom Národnej rady SR. Nešlo by však o nič netradičné. Napríklad po odvolaní Mečiarovej vlády v roku 1994 a zmene pomerov v parlamente mu aj naďalej predsedal Ivan Gašparovič.
Béla Bugár zatiaľ nepovedal, za akých podmienok by SMK podporovala Dzurindovu vládu v parlamente. Podľa neho je to predčasná otázka, lebo rozhodnutie republikovej rady o odchode z vlády bude známe až v auguste. SMK svoj postup zdôvodňuje tým, že reforma verejnej správy v skutočnosti nie je reformou, pretože sa presadil model vyšších územných celkov, ktoré kopírujú administratívne rozdelenie Slovenska za vlády Vladimíra Mečiara.
Koaliční politici sa zhodujú v tom, že odchod ministrov SMK by spôsobil koalícii vážne problémy. Len šéf SOP Pavol Hamžík si myslí, že sa dá vládnuť aj bez SMK. Podpredseda parlamentu Pavol Hrušovský považuje odchod SMK z vlády „za krajne nebezpečný“. Podľa neho by potom koalícia mala stanoviť pravidlá, „čo to znamená konštruktívna opozícia SMK“. Hrušovský si nemyslí, že sa SMK v úlohe konštruktívnej opozície podarí plniť vo väčšej miere ciele vládneho programu: „Vylučujem, že by sa tak stalo pod hrozbou nátlaku alebo nejakej sankcie z ich strany.“
V parlamente by koaličné kluby bez SMK disponovali 71 hlasmi. S vládnymi stranami však často hlasujú, aj keď to nie je vždy pravidlom, aj 4 nezávislí poslanci pôvodne z DS. Klub SOP-LDÚ-zelení má 16 členov vrátane Jirka Malchárka a Štefana Šlachtu, ktorí však z SOP vystúpili. Na efektívne rozhodovanie parlamentu a podporu vlády je potrebná podpora aspoň 76 poslancov.
Pre vládnu poslaneckú väčšinu je typická nízka úroveň disciplíny. Úbytok 15 hlasov SMK by preto znamenal zablokovanie činnosti parlamentu. Koalícia by sa v tom prípade musela spoľahnúť na HZDS a SNS, aby bola Národná rada uznášaniaschopná. (sp)
