SME

Dorota Nvotová: Slováci sú na všeličo hrdí neprávom, komplexy zakrývajú Tatrami

Dorota Nvotová: Slováci sú na všeličo hrdí neprávom, komplexy zakrývajú Tatrami

Bratislava sa mi zdala hnusným prázdnym mestom, v ktorom nebehajú holé deti. Musela som odtiaľ odchádzať do rómskych osád, hovorí v otvorenom rozhovore DOROTA NVOTOVÁ.

[content type="img" render-type="longread-title" title="Slováci sú na všeličo hrdí, komplexy zakrývajú Tatrami" src="http://i.sme.sk/cdata/9/79/7958919/2ot.jpg"][/content]

TEXT: Zuzana Uličianska, FOTO: Archív D. N.

Čo pre vás znamená cestovanie?

Pre mňa to nie je aktivita, ale spôsob života. Tak som to mala zadefinované, ešte keď som o cestovaní len snívala. Už keď som mala ísť ako štrnásťročná do Karlových Varov so svojím prvým filmom, začala som sa baliť mesiac dopredu. Teraz to robím už len týždeň, ale mám preto vždy dve zubné kefky, dva šampóny, všetko dvojmo.

Stalo sa to vaším spôsobom života, keď ste žili v Nepále?

Už predtým som po svete stretávala ľudí, ktorí mali niekoľko „base campov“ po svete, len pár vecí odložených u niekoho v garáži. Boli to digitálni nomádi alebo umelci, ktorí po ceste vyrábali šperky, alebo ľudia, čo niečo zdedili, dôchodcovia, čo všetko predali a kúpili si príves, alebo zas veľmi bohatí ľudia, ktorí však radšej chodili pod stan ako do hotelov. Len čo totiž okúsiš pocit, že cestuješ s ruksakom v krajine, ktorá je lacná a prívetivá, je veľmi ťažké sa vrátiť naspať do normálneho života.

Vy ste sa však vrátili.

Dostala som sa do rozpoloženia, že som odrazu veľmi túžila po tradičnom živote s rodinou a jednou dovolenkou ročne, ale zároveň som si nevedela predstaviť, ako sa zbavím závislosti od cestovania. Veľmi som sa bála, čo všetko mi dieťa zoberie.

Čo zobralo?

Všeličo sa dá skĺbiť, napríklad v siedmom mesiaci som sa ešte potápala. Výhodou je, že dieťa je prenosné. Náš syn bol ako šesťtýždňový autom na Kaukaze a ako trojmesačný zas v Indii. Teraz sme s ním boli v Chorvátsku, celou cestou ani raz nezamrnčal.

Je teraz váš život tradičný?

Nemala som ten pocit, kým som nemala dieťa, ale teraz ho už mám. Neviem, ako by sa na mňa pozeral niekto z „tradičných“ ľudí, je pravda, že veľa cestujeme, ale hodnoty mám rovnaké, ako každá iná matka.

Vy však nie ste veľmi interiérový typ, však?

Napriek tomu, že som vyrastala v paneláku, som skôr prírodná. Preto som sa teraz nasťahovala do domčeka, preto som aj chodila do Himalájí. Asi je to aj tým, že moji rodičia, divadelníci, mali dva mesiace prázdnin, takže nás často brávali do lesa aj na hrebeňovky. Od dvoch rokov som chodila v lete aj do drevenice. Prírodu mám v sebe.

Vnímali ste rodinu, v ktorej ste vyrastali, ako tradičnú?

Rodičia mali netradičné povolanie, ale inak sme mali na stromčeku salónky a v nedeľu na obed kura. Takže asi áno.

Cestovanie však pre vás nie nutnosťou, ako je to u utečencov.

Nemusím cestovať. Zatiaľ je to pre mňa hobby, ale vlastne, ja som trochu aj „musela“ cestovať.

V akom zmysle?

Keď sa dostaneš do štádia, že nevieš žiť v krajine, kde sa ti nepáči, a nemusí tam byť ani vojna, ale sú tam iné faktory, ktoré ťa ničia, tak hľadáš cestu von. Moja cesta von bola doslovne cestou von do krajiny, kde žijú mne bližší ľudia. Skúsiť emigrovať by mal každý človek aspoň raz v živote, aby si rozšíril svoj obzor.

Nelákali vás teda primárne Himaláje ako hory?

Môžem sa vykašlať na krásy prírody, mne vyhovuje tamojší života v štýle cigánskeho tábora. To sú moji ľudia.

Ubytovali by ste u seba emigranta?

Jasné, veľmi rada, kebyže mám na to nejakú extra izbu. Mala som raz na týždeň doma dve malé Rómky, ktoré som našla na ulici v Bratislave. Bolo to veľmi zaujímavé stretnutie. Veľa sme sa od seba naučili.

[content type="longread-pos" pos="center"][content type="img" src="http://i.sme.sk/cdata/9/79/7958919/dor3.jpg"][/content][/content]

Z Nepálu do Moskvy

Po Nepále ste sa odrazu ocitli v Moskve.

Ísť z Nepálu do Moskvy je najväčším civilizačným šokom, aký si možno predstaviť. Možno by sa mi tam páčilo, keby som tam išla odinakiaľ, ale takto to bolo šialenstvo. Mladí, ktorí môžu po večeroch chodiť do divadla či na koncerty, asi vidia Moskvu úplne inak, ale pre človeka na materskej, ako som bola ja, je to miesto ťažké na adaptáciu.

V čom bol najväčší kontrast?

Ľudské teplo verzus ľudský chlad.

Široká ruská duša už teda neexistuje?

Mimo Moskvy asi áno, keď som trochu zacestovala, upravila som si predsudky o Rusoch. Možno, že tí istí nadutí ľudia, ktorí vrážajú do tehotnej matky, by ťa ponúkli „vodočkou“, keby si ich spoznala lepšie. Dva a pol roka života v Moskve však spôsobili, že sa mi po prvý raz chcelo zostať v Bratislave.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Tour bola bez Sagana nudná, no ponúkla aj nový objav Video

Vybrali sme päť najzaujímavejších momentov z tohtoročnej Tour de France.

Spievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral.

Okolo spievajúceho domu je dnes ticho, za posledný rok hrala hudba len raz.

Zomrel Štefan Nosáľ, zakladateľ a dlhoročný vedúci Lúčnice

Štefan Nosáľ ostane navždy s nami, odkazujú členovia Lúčnice.

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop