(časť o dnešnom Rusku)
Po Nepále ste sa odrazu ocitli v Moskve.
Ísť z Nepálu do Moskvy je najväčším civilizačným šokom, aký si možno predstaviť. Možno by sa mi tam páčilo, keby som tam išla odinakiaľ, ale takto to bolo šialenstvo. Mladí, ktorí môžu po večeroch chodiť do divadla či na koncerty, asi vidia Moskvu úplne inak, ale pre človeka na materskej, ako som bola ja, je to miesto ťažké na adaptáciu.
V čom bol najväčší kontrast?
Ľudské teplo verzus ľudský chlad.
Široká ruská duša už teda neexistuje?
Mimo Moskvy asi áno, keď som trochu zacestovala, upravila si predsudky o Rusoch. Možno, že tí istí nadutí ľudia, ktorí vrážajú do tehotnej matky, by ťa ponúkli „vodočkou“, keby si ich spoznala lepšie. Dva a pol roka života v Moskve však spôsobili, že sa mi po prvý raz chcelo zostať v Bratislave.
Čo bolo na Moskve najhoršie?
V Moskve sa nikdy nemôže stať, že vidíte v noci hviezdy a ráno počujete vtáky. V Bratislave som sa odrazu cítila ako na exotickej dovolenke, fotila som si fontány ako turistka. Myslím, že mi Moskvu pánbožko nadelil, aby som sa dokázala vrátiť domov.
Nestretli ste niekde Putina?
Veľmi nepoužívam prístroj zvaný televízor, ale keď si tam zapnete kanál Russia 24, tak Putin je stále na obrazovke. Pozvú ho ešte aj do diskusného programu o kozmonautike, pôsobí ako váš brat, ktorý je stále s vami. V žiadnej krajine som nestretla takého spopularizovaného prezidenta.
A ľudia sa dávajú chytiť na toto jeho PR?
Aj s navijakom. Tričko s Putinom či s Lavrovom nosia ešte aj učitelia v škole, je to ich Michael Jackson. Ratingy mu nejdú dole, hoci vyššia stredná trieda už vidí, že pre sankcie nemôžu veľmi cestovať. Ešte aj v Indii cítia, že v Rusku je kríza. Keď sme tam tento rok boli, pýtali sa ma. „What happened, Russians not comming. My family no food. Where is Russia?
Ako je to možné?
Putin napríklad „lepí“ oči ľuďom občianskou vybavenosťou. Nezažila som lepšie vybavené parky, ako sú v Moskve. Keď sme teraz zbadali, ako vyzerá bratislavské Námestie slobody, to by Putin nedovolil ani na Sibíri. Ak si máme v niečom brať z Ruska príklad, tak v tom, ako má mesto vyzerať. U nich nie sú žiadne odpadky, Tadžici ich nadránom všetky pozametajú. Sneh odhŕňajú aj medzi autami, aby sa dalo odparkovať. Keďže nehnuteľnosti sú veľmi drahé a ľudia sa často tlačia v jednej miestnosti, maximálne využívajú verejný priestor.
Aká je najvýraznejšia vlastnosť Rusov?
Zo všetkého najviac sú hrdí.
Na čo?
Na matku Rus. Z nejakého historického sentimentálneho dôvodu. Sú veľmi pripútaní, ale ani nie k systému či k politike, ale k zemi. Dookola samá rovina, ale aj tak sú tam ľudia, ktorí odmietajú zahraničné dovolenky a chodia len na daču, lebo sa im zdá, že nič krajšie nemôže existovať.
Je to dobre či zle?
Každý nech si má rád svoju krajinu. To, čo je na tom invazívne, nie sú ľudia, ale politici.
Ako ľudia reagujú, keď sa spomenie Ukrajina?
Prvou ich emóciou je, že im je to veľmi ľúto, že sa to deje, že sú to ich bratia, ale sú aj názory, že je to chyba Ukrajincov. Veď sme im dávali lacno plyn! Na Putina nenadávajú. Pravdou je aj to, že ani medializácia z druhej strany nie je vždy pravdivá. Keď Rus natrafí na nepravdivú informáciu v cudzej tlači, už prestane veriť všetkému. To je aj naša chyba. Aj na Slovensku sú len rusofili a rusofóbi, ale v Rusku nie je všetko čiernobiele.
Nadávajú Rusi na Ameriku?
Na jednej strane nadávajú na „amerikáncov“, na druhej strane má každý i-phone, ešte aj chudobní ľudia. Zvláštne je, že Putin dal režisérovi Nikitovi Michalkovovi a jeho bratovi obrovskú dotáciu na založenie fastfoodovej siete podobnej ako McDonalds´s, ibaže ruskej. Ja však nemám pocit, že by Američania nerobili podobnú propagandu. Tie dva národy sú si také podobné! Tvária sa, že majú opačné ideály, ale neviem či je to tak. Len Američania a Rusi nosia tričko s vlastnou vlajkou.
Celý rozhovor nájdete v denníku SME v stredu 12. 8.
