BRATISLAVA – Spojené štáty americké hľadajú spojencov v boji proti Iraku a obrátili sa aj na Slovensko.
Európa je v postoji k Iraku rozštiepená. Americký minister obrany Donald Rumsfeld ju nedávno rozdelil na starú (Nemecko a Francúzsko) a novú, ktorá je ďalej na východ a stojí na strane USA.
Bezpečnostný expert z bruselskej pobočky washingtonského Centra pre bezpečnostné informácie Tomáš Valášek hovorí, že Američania sú ochotní ísť do vojny aj sami, ale široká protiiracká koalícia by oslabila negatívnu reakciu arabského sveta. Široká koalícia by ukázala aj to, že „princípy, ktoré obraňujeme, nie sú americké, ale univerzálne“, povedal.
Slovensko zatiaľ uvažuje, ako Amerike odpovie. Zatiaľ nevedno, či podporí mnohonárodnú koalíciu, alebo sa pripojí k niektorým európskym štátom, ktoré požadujú súhlas Bezpečnostnej rady OSN.
„Každá vláda sa rozhoduje na základe vlastných národných priorít,“ hovorí Valášek. Predpokladá, že v slovenskom stanovisku bude zmienka o OSN.
Historik, ktorý nechcel byť menovaný, hovorí, že pôjde o jedinečné rozhodnutie slovenských politikov a historické prirovnania by považoval za neprimerané. „Toto sú okamihy, keď sa história môže stať výhovorkou, a nie argumentom,“ podotkol.
Slovenské opozičné strany už vyhlásili, že podporia našu vojenskú prítomnosť v Iraku, len ak vojenskú akciu schváli Bezpečnostná rada OSN.
Postoj strán vládnej koalície je zatiaľ nejasný. ANO totiž naznačila, že by sa mal zvažovať aj postoj Nemecka či Francúzska.
Dzurindova vláda a najmä SDKÚ doteraz presadzovali zahraničnú politiku blízku Spojeným štátom, ktoré považujú za rozhodujúceho spojenca. Na politickej scéne sa však hlbšia diskusia o tom, ku komu sa pridať v spore medzi Európou a Amerikou, zatiaľ neviedla.
Valášek si myslí, že v prípade Iraku európska pozícia vlastne neexistuje. Nemecko je podľa neho jednoznačne proti vojne, ale Francúzsko už vyslalo svoju lietadlovú loď do Perzského zálivu a je ochotné sa pridať k USA. Vojenský zásah však podmieňuje súhlasom OSN.
Publicista František Šebej povedal, že Slovensko by sa malo pripojiť ku koalícii s USA aj bez rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN. „Slovensko by sa k nej malo prihlásiť z hodnotových dôvodov. Rozhodnutie bezpečnostnej rady môže byť podmienené záujmami jej členských krajín a nemusí mať nič spoločné s potrebnosťou akcie v Iraku,“ povedal.
USA sa v nedeľu obrátili na Slovensko, aby zvážilo svoju účasť v mnohonárodnej koalícii v boji proti Iraku. Na otázku, prečo je pre Spojené štáty dôležitá aj taká malá krajina ako Slovensko, Šebej povedal, že to má politický význam, nie vojenský. „Od nás veľa nemôžu chcieť a ani nebudú. Skôr potrebujú, aby spojenci stáli pri nich a nás považujú za potenciálneho spojenca,“ dodal.
Premiér Mikuláš Dzurinda zatiaľ nespresnil, s akými požiadavkami sa USA obrátili na Slovensko. Je predpoklad, že Spojené štáty očakávajú predovšetkým verbálnu podporu. Až potom by prichádzalo do úvahy otvorenie dopravných koridorov pre vojenské jednotky alebo prípadná pomoc prostredníctvom ženijnej či chemickej jednotky.
Valášek sa domnieva, že USA môžu nanajvýš žiadať „veci obranného charakteru“.
Autor: IGOR STUPŇANMATÚŠ KOSTOLNÝ
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
