BRATISLAVA. Prehnané reakcie ľudí ako dôsledok dlhodobo vysokých teplôt vplývajú aj na medziľudské vzťahy.
„Teploty, ktoré sa v posledných dňoch šplhajú k štyridsiatke, ovplyvňujú aj ľudskú psychiku. Ľudia majú narušený spánok, rýchlejšie strácajú trpezlivosť, sú podráždení, a teda podávajú horšie výkony,“ povedal bratislavský klinický psychológ Martin Miler.
Najmä večer, po celodennej vyčerpanosti a nočnej nevyspatosti, hrozí zvýšené riziko hádok a konfliktov.
Ľudia sa však na teploty sťažujú nielen v lete, ale aj vtedy, keď im je zima. „Extrémne teploty presahujú naše možnosti kontroly, zaťažujú nás a robia nás bezmocnými,“ vysvetľuje klinický psychológ Tibor Hrozáň.
Menej tolerantní cestujúci
Psychická nepohoda z dlhotrvajúcich horúčav sa naplno prejavuje aj vo vlakoch medzi cestujúcimi.
Jana Morháčová, hovorkyňa Železničnej spoločnosti Slovenska povedala, že prácu vlakvedúcich v týchto dňoch komplikuje oveľa menšia tolerantnosť cestujúcich.
„Neodpúšťajú nám meškanie vlakov, výpadok klimatizácie a často dochádza aj k hádkam medzi cestujúcimi napríklad kvôli voľným miestam,“ povedala Morháčová.
Pomáha otužovanie
Podľa Ivana Zbojana, klinického psychológa z Kysuckej nemocnice v Čadci, je súčasný človek oveľa menej odolný voči poveternostným vplyvom, ako bol kedysi.
„Náš život je ľahší, ako bol život našich predkov. Viac času trávime v klimatizovanom interiéri, málo sa otužujeme a celkovo žijeme menej zdravo,“ povedal Zbojan.
Celosvetová klíma sa vyznačuje v posledných rokoch čoraz väčšími výkyvmi, mali by sme preto myslieť podľa Zbojana nielen na fyzickú odolnosť, ale tiež na psychickú vyrovnanosť aj pri extrémnych teplotách. Upozorňuje tiež, že horúčavy môžu byť rizikovým faktorom pri dlhodobej práci vonku, najmä ak sú ľudia vystavení priamemu páleniu slnka.
„Stavbári, či sú to už montéri, murári, alebo kopáči, môžu byť menej pozorní, a to môže negatívne ovplyvniť výsledok ich práce,“ povedal Zbojan.
Prechladnutie z tepla
V horúčavách môžu ľudia paradoxne častejšie prechladnúť alebo trpia nepríjemnými bolesťami pohybového systému.
„Je to preto, lebo všade je prievan. Veľmi nám môžu uškodiť extrémne výkyvy teplôt, najmä keď striedame klimatizované kancelárie s rozpálenými ulicami,“ vysvetľuje všeobecný lekár Peter Lipták.
Najlepšou ochranou aj proti teplu, aj chladu je vzdušný odev, ktorý pôsobí ako izolácia. Odporúča inšpirovať sa vhodným odievaním z krajín, kde majú s horúčavami väčšie skúsenosti.
„V horúcom počasí by sme si mali chrániť krk šatkou. Ak máme v práci klimatizáciu, tak je dobré mať na sebe sako, prípadne voľný odev s dlhými rukávmi,“ odporúča Lipták, ako sa správne obliecť.
Viac piť a soliť
„Riadime sa zásadou, že pijeme a solíme o toľko viac, akú stratu vody a soli máme,“ radí Lipták.
Ak človek vypotí dva litre potu, tak by sme mal vypiť až štyri litre tekutín, keďže ľudské telo spotrebuje na svoje vlastné fungovanie dva litre vody za deň. Podľa Liptáka by si ľudia počas horúčav mali o čosi viac soliť potravu, aby vykryli straty spôsobené potením. V zime však treba so soľou šetriť.
Prvá pomoc pri kolapse
Človek pred kolapsom z tepla má červenú rozhorúčenú tvár, je dezorientovaný a reaguje spomalene. Bez okamžitej pomoci môže zakrátko stratiť vedomie.
„Ak sme svedkami kolapsu, odpadnutého premiestnime do tieňa, uvoľníme mu oblečenie, dáme mu studený obklad na čelo a podávame mu vlažné tekutiny,“ hovorí Lipták.

Beata
Balogová
