BRATISLAVA. Výkonné a drahé lampy vhodné na osvetlenie výrobných hál nakúpili bratislavské vodárne do vodojemov s rozlohou menšieho rodinného domu. Zamestnanci ich zapínajú len niekoľkokrát do roka pri rutinných kontrolách.
Jeden typ stál 609 eur a druhý tisícwattový 458 eur za kus. Vodárne si ich zaobstarali hneď niekoľko desiatok kusov.
Pracovníci vodární by mali nosiť vlastný prenosný reflektor, tvrdí aktivista Miroslav Dragun, ktorý na zmluvu upozornil. Keď vyčistia miestnosť, zhasnú, odídu a vrátia sa obvykle za pol roka.
Drahé svietidlá sú preto podľa neho zbytočné. „Tisícwattová halogénová žiarovka, to je reflektor, ktorý má vytvárať naozaj veľké svetlo,“ povedal Dragun, ktorý je vyštudovaný elektrotechnik.
„Je sprostosť, aby bol nainštalovaný vo vlhkom prostredí, keď ho tí pracovníci prídu pozrieť len raz za čas.“
Lampy do vlhka
Celková cena zákazky bola 64 502 eur. Pri rekonštrukcii osvetlenia v niekoľkých veľkých strategických vodojemoch vodárne vymenili svietidlá nad plošinami pri vodnej hladine.
Spravidla išlo o jeden či dva reflektory, ktoré umožňujú, aby zamestnanci bezpečne vstúpili a osvetlia hladinu vodojemu.
Súčasťou zákazky bola aj oprava elektrického vedenia, vysvetlil hovorca vodární Alexander Buzinkay. „Osvetlenie potrebujeme z prevádzkových a bezpečnostných dôvodov a je bežné aj v zahraničí,“ povedal.
Lampy, ktoré spomína zmluva, sa zvyčajne montujú v prevádzkach, kde sa pracuje s agresívnymi látkami a sú vhodné do vlhkého prostredia, tvrdí Adrián Laczkó, manažér firmy Elesvit, ktorá vyrába priemyselné svietidlá.
Cena za lampy je podľa neho primeraná, netrúfal si odhadnúť, či ich vodárne naozaj potrebujú.
Osvetlenie je príliš drahé, myslí si aj stavebný inžinier Róbert Végh, ktorý s vodojemami pracoval. „Dávali sa tam normálne žiarivkové svietidlá, nič luxusné. Miestnosť nie je prístupná pre verejnosť, nemá význam ich tam dávať.“
Neskôr pripustil, že môže byť ťažké určiť primeranú cenu za osvetlenie, ktoré má vydržať vo vlhkom prostredí.
Dcéra nemala odborníkov
Vodárňam robí servis ich dcérska spoločnosť Infra Services. Služby si však neobjednali od nej, ale výrobný riaditeľ vodární Robert Nemec podpísal zmluvu s firmou Prolux.
„Dcérska spoločnosť Infra Services v tom čase nedisponovala voľnými kapacitami s požadovanou odbornou spôsobilosťou,“ povedal Buzinkay. Ako firmu vybrali, nevysvetlil, povedal len, že v súlade so zákonom.
Rekonštrukcie nie sú plánované deň dopredu, ale dlhodobo vodárne ich preto mali riešiť cez vlastnú firmu, tvrdí Dragun. „Myslím si, že je to iba výhovorka,“ hovorí.
Beata
Balogová
