Žena zomrela. Na rakovinu. Príbeh pacientky liečiteľky EVY KNAPCOVEJ vlani priniesol časopis Život.
Stali ste sa v médiách známou ako liečiteľka. Môžete mi vysvetliť, v čom spočíva vaše liečiteľstvo?
„Nie som liečiteľka. Neviem prečo ma tak nazvali. “
Čo ste teda?
„Som Eva Knapcová. Som vietor.“
Ako si to mám predstaviť? Môžete mi to vysvetliť?
„Nemôžem. Viete, čo je vietor?"
To viem, ale ako sa človek môže stať vetrom, to neviem.
„Robím si čo chcem, kedy chcem a kde chcem.“
Keď hovoríte, že sa nevenujete liečiteľstvu, tak čomu sa venujete?
„To je tajné. A pokiaľ zomriem, bude.“
V časopise Život písali, že ste ich liečili?
„To písali, ale ja som ich neliečila.“
A čo ste s tými ľuďmi robili?
„No nič. Oni prišli za mnou. To neboli ľudia. Bola to jedna žena. Volá sa Henrieta Ďurovová (redaktorka časopisu Život pozn. red.). Neviem, čo chcela.“
V časopise uverejnili aj príbehy iných ľudí, ktorí mali zdravotné problémy a navštívili vás.
„Ja na to nereagujem a ani som to nečítala.“
Keď k vám ľudia prídu, čo s nimi robíte? Ako ich liečite?
„Akí ľudia? Ku mne nikto nechodí.“
Články, ktoré o vás napísal časopis Život, si jednoducho vymyslel?
„Ja som to nečítala a ani to čítať nebudem. Neviem, prečo robíte niečo po roku a pol?“
Lebo teraz je téma liečiteľov aktuálna v súvislosti s návrhom Trestného zákona, o ktorom v júni neúspešne rokoval parlament.
„Aha. Je to aktuálnejšie ako migranti, ako sucho?“
Nevravím, že je to aktuálnejšie, ale je to téma, o ktorej sa stále hovorí. Aký máte názor na návrh Trestného zákona, ktorý minister spravodlivosti Tomáš Borec nakoniec v tomto bode stiahol?
„Nemám žiadny. Na každého raz príde. Aj na tých, ktorí ho zosnovali.“
