Bratislava 13. júla (TASR) - K zvýšeniu teploty v priemere o 1,1 stupňa Celzia došlo na území Slovenska počas minulého storočia. Celosvetový priemerný rast bol o niečo nižší - 0,7 stupňa Celzia. Posledných dvadsať rokov bolo výrazne teplejších ako prvých tridsať z minulého storočia. Globálne otepľovanie bude pokračovať aj v tomto storočí. Očakáva sa, že teplota stúpne pravdepodobne o dva a nie je vylúčené, že aj o päť stupňov Celzia. Môže k tomu dôjsť v prípade, ak sa ľudstvo nespamätá a nezačne redukciu emisií skleníkových plynov.
Vedúci Katedry meteorológie a klimatológie na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky bratislavskej Univerzity Komenského Milan Lapin vysvetlil, že rast teploty súvisí so skleníkovým efektom atmosféry. Vypúšťaním čoraz väčšieho množstva týchto plynov sa spomínaný efekt zosilňuje, čo sa prejavuje zvýšením teploty vzduchu.
Klimatická zmena nesie so sebou veľké riziká. Podľa Lapina by proces otepľovania pravdepodobne znamenal pre Slovensko posun k stredomorskej klíme, avšak bez výraznejšieho zvýšenia zimných zrážok. Nedostatok vody by sa prejavil najmä suchšími jarnými a letnými mesiacmi, juh územia by sa ocitol v pásme lesostepnej až stepnej klímy. Posun vegetácie o 200 alebo 300 metrov vyššie do hôr by bol hrozbou pre lesné a iné ekosystémy - mohli by sa premnožiť škodcovia, vyskytli by sa nové biologické druhy a do našich končín by sa mohli dostať aj niektoré tropické choroby.
Lapin v rozhovore pre TASR spomenul, že ešte počas existencie ČSFR bol v roku 1991 založený Národný klimatický program. Aj po vzniku samostatnej SR sa v ňom pokračovalo. V súčasnosti už čaká na vydanie Tretia správa o zmene klímy v SR, ktorá potvrdzuje scenáre vývoja zmenenej klímy aj dôsledky, ktoré so sebou prinesie. Správa, ktorú schvaľuje vláda, má prevažne odporúčací charakter. Kompetentné ministerstvá by však varovania mali brať vážne, zdôraznil Lapin.
Poukázal na to, že pre vlády niektorých vyspelých priemyselných krajín nie sú odborné štúdie dostatočnou výstrahou. Vrcholom je egoistické správanie sa USA, ktoré odmietli ratifikovať Kjótsky protokol, obsahujúci opatrenia na redukciu emisií skleníkových plynov. Ako príklad uviedol, že kým jeden Američan emituje do atmosféry asi 20 ton CO2 ročne v priemere, obyvateľ rozvojovej krajiny len asi tonu. Lapin však upozornil, že ani navrhované zníženie emisií v priemere o 5,2 percenta do roku 2010 nie je dostatočné. Vzhľadom na súčasný stav globálneho otepľovania by bolo potrebné znížiť ich aspoň o 20 percent.
Je jasné, že momentálne s takouto redukciou nebudú niektoré vyspelé štáty súhlasiť. Lapin však predpokladá, že na blížiacej sa bonnskej konferencii OSN o zmene klímy k určitej dohode dôjde.
