SME

Jozef Šóth: Autisti potrebujú profesionálnu starostlivosť

Jozef Šóth: Autisti potrebujú profesionálnu starostlivosť

Spoločnosť si stále myslí, že ten, kto má autizmus, je komplikovaný, ale geniálny človek, hovorí neurológ Jozef Šóth.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/5/56/5670395/5670395.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"]Politikov téma autizmu nezaujíma.[/content]

Spoločnosť si stále myslí, že ten, kto má autizmus, je komplikovaný, ale geniálny človek, ako v prípade Alberta Einsteina, Isaaca Newtona či Raymonda vo filme Rainman. Autizmus však často znamená starostlivosť o zúfalé dieťa, ktoré si búcha hlavu o stenu a ničí nábytok, hovorí neurológ Jozef Šóth, ktorý má autistického syna s takýmito prejavmi.

V roku 2010 spolu s inými rodičmi otvoril komunitné centrum Drahuškovo, kde sa deti z detských domovov starajú o dospievajúcich autistov. Každý rok bojujú o prežitie, pretože, ako vraví, politikov táto téma nezaujíma.

TEXT: Roman Cuprik, FOTO SME: Jozef Jakubčo

Aké boli vaše pocity, keď ste zistili, že so synom nie je niečo v poriadku?

Je logické, že rodičia hneď od začiatku vidia, že ich dieťa neprospieva a snažia sa hľadať cestu, ako mu pomôcť. Keď mal náš Andrejko tri roky, diagnostikovali mu detský autizmus, takže sme vedeli, čomu čelíme a mohli sme hľadať spôsob, ako sa s tým vyrovnať. Rozhodli sme sa, že sa ho „nezbavíme“, hoci potreboval špeciálnu a intenzívnu starostlivosť. Keďže na Slovensku nebol žiadny systém na pomoc takýmto deťom, spolu s inými ľuďmi, ktorí mali potrebu pomáhať, sme sa dohodli, že ho vytvoríme.

Ako to prebiehalo?

Spolu s inými rodičmi autistov sme založili občianske združenie – Spoločnosť na pomoc osobám s autizmom. Tak ako deti rástli, tak sme napĺňali ich ďalšie potreby, riešila sa predškolská dochádzka, školská dochádza a ďalšie aktivity. Takto sa vytvárala hlboká brázda pomoci týmto zdravotne postihnutým deťom. Vybudovali sme autistické centrum Andreas, ktoré dodnes funguje. Náš Andrejko mal však také prejavy choroby, že sme ho tam nemohli umiestniť.

[content type="citation"]Často sa stáva, že tieto deti rodinu rozbijú, lebo ich nevedia zvládnuť.[/content]

Správal sa agresívne?

Ide skôr o prejavy zúfalstva, ktoré majú fyzickú podobu. Sú to zúfalí jedinci, ktorí nerozumejú, čo sa vôkol nich deje, a potrebujú pomoc. Náš Andrejko bol v rôznych zariadeniach sociálnej starostlivosti a my sme medzitým budovali komunitné centrum Drahuškovo. Toto zariadenie funguje už piaty rok a spočiatku sme doň prijímali tých klientov, ktorí boli ťažko zvládnuteľní inde vrátane nášho syna.

Prečo ste sa rozhodli zamestnať odchovancov z detských domovov?

Chceli sme ponúknuť šancu ľuďom, ktorí v podstate nič o živote nevedeli. Nemali pracovné návyky a my sme ich to naučili. Neskôr sa sami naučili pomáhať postihnutým ľuďom. Takto by sme mali pristupovať aj k utečencom, teda radšej ich naučiť chytať ryby, ako im tie ryby dávať.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3TU3 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Od roku 2012 píše pre noviny v angličtine The Slovak Spectator. V roku 2015 sa stal redaktorom denníka SME, kde pracuje na oddelení domáceho spravodajstva. Facebook, Twitter

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu