Pred domom, kde naposledy bývali, pribudne kameň - Stolperstein. V preklade: Kameň, o ktorý zakopnete. Životy rodín, ktorých osud nám pripomínajú, navzájom nesúvisia. Iba jedno mali spoločné. Zavraždili ich nacisti. Preto, že boli Židia alebo Židia boli ich rodinní príslušníci. Alebo patrili do inej kategórie občanov, ktorých nacistický režim nepovažoval za ľudí.
Dovtedy vykonávali svoju profesiu, rozprávali sa so susedmi na ulici a ich deti chodili do školy. Jedného dňa si ich našla nezmyselná a brutálna smrť. S myšlienkou uctiť si ich prišiel pred rokmi nemecký umelec Gunter Demnig z Kolína nad Rýnom. Od roku 1996 uložili v osemnástich krajinách Európy päťdesiattisíc kameňov.
Bože, pomáhaj
Niekoľko Stolpersteinov sa nachádza v Banskej Bystrici. K ulici v centre mesta sa viaže hneď niekoľko tragických príbehov. Je to Horná ulica, ktorá vychádza z horného konca hlavného námestia. Práve tu bývala rodina Gotthilfovcov, vedľa Evanjelického spolku, oproti reštaurácii Hungária, známej ako Hungárka. Neďaleko bol katolícky spolok a neskôr väznica Sedria, kde nacisti zadržiavali a mučili ľudí po potlačení Slovenského národného povstania.
Meno „Gotthilf“ by sa dalo preložiť ako „bože, pomáhaj“. Všetci Gotthilfovci boli zavraždení. Lekár Ladislav Gotthilf, jeho manželka Waltraut Eveline Gotthilfová, rodená Hepnerová, a ich syn Miško. Ladislav mal v čase smrti štyridsaťtri rokov, jeho žena tridsaťosem a Miško sedem. Keď jeho miesto v lavici zostalo prázdne, spolužiaci sa naňho pýtali. Waltraut, ktorú všetci volali Traute, bola pritom Nemka, katolíčka, no vydala sa za Žida.
Narodila v meste Obernigk, neďaleko Vroclavu, ktoré bolo vtedy súčasťou Nemecka, a presťahovala sa na Slovensko, kde si vzala židovského lekára. Vo februári 1939, keď sa hrozba hitlerovského Nemecka stupňovala, dal sa aj Ladislav Gotthilf pokrstiť na katolíka a pokrstený bol aj ich syn Miško, ešte v máji 1937, mesiac po svojom narodení. Ani to však rodinu nezachránilo pred smrťou.
Po potlačení Povstania sa ukrývali v Harmanci, v dome v horách. Podrobnosti o ich osude sa dozvedáme z rozprávania pamätníkov a tiež zo zápiskov farára Júliusa Krébesa, ktorý rodinu poznal a písal si v tom čase o vojnových udalostiach denník.
Traute vraj prišla v prezlečení do ich domu v Banskej Bystrici zobrať si nejaké veci - chýbali im napríklad uteráky. Ktosi ju však spoznal a udal nacistom. Zved ju potom stopoval. Odohralo sa to v novembri 1944. O pár dní nacisti odviezli celú rodinu autom a všetkých zastrelili v Kremničke.
