BRATISLAVA. Ministerstvo školstva odhaduje, že stredné školy by ešte zvládli prijať do prvých ročníkov viac ako 25-tisíc žiakov. Spolu ich plánovali prijať viac ako 73-tisíc, na Slovensku je len 48-tisíc deviatakov.
Napríklad za operátora drevárskej a nábytkárskej výroby na Strednej odbornej škole drevárskej v Krásne nad Kysucou budú študovať len šiesti žiaci, hoci by ich mohlo byť až dvanásť. Aj v odbore murár škole zostalo ešte osem voľných miest.
„O remeslá nemajú decká a ani ich rodičia záujem, hoci by našli uplatnenie na trhu práce. Tento rok sme vôbec neotvorili odbor čalúnik či maliar,“ hovorí riaditeľ školy Ján Palko.
Neskoro, ale predsa
Na zbytočné miesta upozorňovala na začiatku roka aj hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová.
Štatistický úrad v roku 2013 v štúdii o vývoji obyvateľstva jasne ukázal, že kým v roku 2003 žilo na Slovensku 338 922 detí vo veku od 15 do 18 rokov, o desať rokov ich bolo len 236 111.
„Problém si uvedomujú mnohí vrátane ministerstva školstva, ktoré ho pre budúce prijímacie konanie rieši pomerne razantným, a som presvedčená, že aj efektívnym spôsobom,“ tvrdí Kalmárová.
Prvé viditeľné zmeny sa podľa ministerstva udejú od nasledujúceho školského roku.
Jeho hovorkyňa Beáta Dupaľová Ksenzsighová povedalal, že problém začali intenzívne riešiť už v roku 2009, ale ministerstvo nemá vplyv na to, koľko prvých tried stredné školy otvoria to je právomoc žúp.
Samosprávy sa bránia, že od roku 2009 určujú počet prvých tried podľa zákona, a teda pravidiel, ktoré stanovilo práve ministerstvo a župy.
„Nedávno schválená zmena, ktorá medzi kritériá zahŕňa násobok predpokladaného počtu žiakov posledného ročníka základných škôl, bola prijatá v novom zákone, a preto ju môžu kraje zahrnúť do kritérií rozhodovania až pre školský rok 2016/2017, keďže počty prvých tried sa určujú rok dopredu,“ vysvetľuje hovorkyňa žilinskej župy Lenka Záteková, prečo zmeny prídu až v ďalšom roku.
Berú všetkých
Viac miest ako žiakov je zväčša na stredných odborných školách či obchodných a hotelových akadémiách. V Žilinskom kraji je najviac voľných miest v odboroch ako kozmetička, čašník, servírka, maliar, kuchár či murár.
„Najväčšie negatívum zle nastaveného vzdelávacieho systému bolo, že klesala motivácia žiaka úprimne sa usilovať o prijatie na strednú školu. Prijímali každého, kto spĺňal formálne požiadavky, čo má deštruktívne dôsledky na kvalitu vzdelávania,“ hovorí Kalamárová.
Učitelia zas museli prispôsobiť svoje požiadavky veľkému počtu žiakov, čo ich demotivovalo v ich profesionálnom raste.
Kalmárová poukazuje aj na peniaze, ktoré išli do poloprázdnych škôl. „Prirodzeným dôsledkom sú nižšie mzdy učiteľov a nedostatok moderných učebných pomôcok.“
Minister za Smer Juraj Draxler v máji upozornil, že niektoré školy vykazovali viac žiakov ako na školu skutočne nastúpilo, aby na nich dostali dotáciu. Ročne šlo asi o 3500 fiktívnych žiakov a päť miliónov eur.
Výška dotácie na žiaka sa určuje v januári na celý kalendárny rok.

Beata
Balogová
