BRATISLAVA. Ak nepomenujeme jednoznačne a pravdivo zločiny a nevyrovnáme sa s nimi, môžu sa nám vrátiť. Aj preto by Slovenská republika mala opakovane požadovať relevantné dokumenty, ktoré súvisia so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968.
Myslí si to sociologička a bývalá predsedníčka vlády Iveta Radičová. Expremiérka v máji 2011 počas návštevy vtedajšieho premiéra Ruskej federácie Vladimíra Putina žiadala tzv. pozývací list. "Žiadala som relevantné dokumenty, nielen samotný pozývací list," uviedla Radičová.
Podania orgány ignorujú
Dokumenty o akomkoľvek zločine komunizmu sú jedna vec, druhá je zodpovednosť a spravodlivosť, tvrdí Radičová.
"Na rozdiel napríklad od Českej republiky a niektorých ďalších postkomunistických krajín, u nás nik nebol postavený pred súd a braný na zodpovednosť za konanie proti ľudskosti alebo za účasť na tom ktorom zločine komunistického režimu," uviedla expremiérka.
Pripomenula, že napríklad Ústav pamäti národa vypracoval niekoľko podaní a kompetentné orgány ich dodnes ignorujú.
"Na pochopenie podstaty zlovôle komunistického režimu je pochopenie posolstva a výstrahy augusta 1968 nesmierne dôležité. Intervencia vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 bola ukážkou podstaty zločinného režimu, ktorý majú dnes mnohí tendenciu ospravedlňovať," uviedla.
Kópia listu s podpisom Biľaka
Ako dodala, vysvetľovanie tragédie roku 1968 sa dlhodobo sústreďovalo na tzv. pozývací list. Komisia vlády ČSFR sa po roku 1989 pokúšala získať potrebné dokumenty, teda nielen pozývací list.
V júli 1992 Boris Jeľcin odovzdal Václavovi Havlovi kópie siedmich dokumentov z archívu politbyra Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, pripomína Radičová.
"Medzi nimi aj kópiu listu s podpismi piatich súdruhov, vrátane Vasiľa Biľaka. Z existujúcich kópií dokumentov je však zrejmé, že to nie je jediný relevantný dokument, a že pod pozývacím listom bolo v jeho ďalšej verzii podstatne viac podpisov," uzavrela.
