BRATISLAVA. Kancelária verejného ochrancu práv uskutočnila prieskum, pri ktorom sa zamerala na postup policajtov v prípadoch, keď obmedzujú osobnú slobodu predvedených osôb.
Najzávažnejším zistením je podľa kancelárie existencia nelegálneho priestoru na obmedzovanie osobnej slobody. O prieskume informovala na štvrtkovom brífingu verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová.
Zamestnanci Kancelárie VOP vykonali prieskum v mesiacoch september a október 2014 v 19 útvaroch Policajného zboru vo všetkých krajoch.
Priestory, ktoré nie sú celami zaistenia
Polícia na obmedzenie osobnej slobody fyzickej osoby nepoužíva výlučne na to zákonom určenú celu policajného zaistenia a nepostupuje pri obmedzovaní jej osobnej slobody výlučne zákonom ustanoveným postupom, konštatuje sa v správe.
Pre svoje potreby si podľa správy vytvorila v policajných budovách priestory, ktoré nie sú celami policajného zaistenia.
Polícia tieto nelegálne priestory v praxi bežne používa zákonom neustanoveným spôsobom. Podľa svojej úvahy a potreby do nich dočasne umiestňuje predvedené fyzické osoby na čas, ktorý sama určí, a bez vystavenia dokumentácie, píše sa v správe.
Podľa prieskumu strážcovia zákona nazývajú tieto priestory vyhradené priestory a ide o zaužívanú policajnú prax.
"Majú často formu klietky, ide o mrežami oddelenú časť miestnosti alebo chodby. V niektorých sa nachádzajú oká alebo držadlá slúžiace na pripútanie osoby. Ja som žiadala okamžitý zákaz používania týchto priestorov a umiestňovania osôb do nich," uviedla Dubovcová.
Obrátila sa na aj na Kaliňáka
Polícii ombudsmanka navrhla opatrenia na odstránenie súčasného neprijateľného stavu. Prezident Policajného zboru Tibor Gašpar Dubovcovú informoval, že predloženú správu nechá posúdiť odbornými pracoviskami Prezídia Policajného zboru a krajskými riaditeľstvami Policajného zboru.
Policajný prezident podľa ombudsmanky síce reagoval veľmi slušným listom, ale v zákonom stanovenej lehote neoznámil svoje stanovisko k výsledkom vykonaného prieskumu a prijaté opatrenia.
Dubovcová sa preto obrátila na ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Neskôr ombudsmanka dostala od polície list, ktorý spomína, čo by v budúcnosti mohla polícia urobiť.
"Z obsahu druhého stanoviska prezidenta Policajného zboru je zrejmé, že neprijal k zisteniam verejného ochrancu práv žiadne opatrenie, a ani prijatie opatrení nenariadil," píše v správe pre parlament Dubcová.
Obmudsmanka napísala Kaliňákovi druhý list, aby ho informovala, že s postupom polície nesúhlasí a riešenia považuje za nedostatočné. Kaliňák ombudsmanke odpovedal, že "stanovisko a prijaté opatrenia prezidentom Policajného zboru považujem za dostatočné".
Keďže opatrenia na zabezpečenie ochrany základných práv a slobôd polícia neprijala a Dubovcová stanovisko ministra vnútra považuje za nedostatočné, obrátila sa na Národnú radu SR a o celej kauze informuje parlament.
Prieskum sa okrem vyhradených priestorov zameral aj na cely policajného zaistenia, čo je legálny priestor na obmedzovanie osobnej slobody.
V tejto súvislosti okrem iného zistil vykonávanie bezpečnostných prehliadok v neintímnych priestoroch, teda monitorovaných kamerou, chýbajúce priestory na vychádzku na čerstvom vzduchu, chýbajúce výsluchové miestnosti či neumožnenie odpočinku s tlmeným osvetlením.
