Staré Hory 29. januára (TASR) - Stopy na zvyškoch tiel mŕtvych jeleníc, sŕn a diviakov nájdených vo Veľkej Fatre, Nízkych Tatrách a v Starohorských i Kremnických vrchoch nasvedčujú, že tieto zvieratá strhli vlky. Doterajší priebeh zimy s náhlym striedaním extrémne chladného a teplého počasia žičí týmto šelmám. Na zľadovatenom teréne sa totiž pohybujú ľahšie ako ich potenciálna korisť.
V juhovýchodnej oblasti Veľkej Fatry v masíve Veľkého Šturca, ako TASR informoval pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga, našli zvyšky po dvoch strhnutých jeleniciach. V Starohorských a Kremnických vrchoch usmrtili dve jelenice, srnu a diviaka.
Štvorčlenná vlčia svorka sa pohybuje a loví v juhovýchodnej časti Veľkej Fatry a v severozápadnej časti Kremnických vrchov. V Starohorských vrchoch a susediacich západných oblastiach Nízkych Tatier má svoj revír iná rovnako početná svorka. Zavše migrujú aj cez štátne cesty medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom či Banskou Bystricou a Martinom. Priťahuje ich tam uhynutá zver, ktorá prišla o život po zrážke s automobilmi. Popri týchto vlčích zoskupeniach žijú v uvedených oblastiach aj dva - tri vlky samotári..
Vlk je inteligentné zviera schopné žiť zložitým sociálnym spôsobom života. Táto šelma žije obyčajne monogamne v pároch, pričom nespárované jedince žijú buď samotársky, alebo sa pripájajú k iným párom, ktorým potom pomáhajú pri výchove potomstva. Na sklonku jesene sa k páru pričleňujú aj lanské mláďatá a vytvárajú sa tak vlčie svorky.
Potravou vlka je najmä jelenia, srnčia a diviačia zver, ale aj zajace, hlodavce, vtáky, obojživelníky a hmyz. Aj keď sú vlky veľmi rýchle zvieratá, zdravá zver im väčšinou unikne. Ich korisťou sa stávajú obyčajne poranené, choré, zoslabnuté a staré jedince a mláďatá. Nepohrdnú však ani zdochlinami. V súčasnosti žije na území najmä stredného, severného a východného Slovenska asi 150 vlkov.
