Bratislava 29. januára (TASR) - Prezident ČR Václav Havel, ktorý je dnes na rozlúčkovej návšteve na Slovensku udelil najvyššie štátne vyznamenania ČR niektorým slovenským osobnostiam.
Za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva udelil vyznamenanie Rad Tomáša Garrigua Masaryka III. triedy politológovi Miroslavovi Kusému.
Miroslav Kusý sa narodil 1. decembra 1931 v Bratislave. V roku 1954 ukončil štúdium na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity (KU) v Prahe. Absolvoval študijný pobyt vo Viedni (1967) a v Bruseli (1969). Do roku 1956 bol vedeckým ašpirantom na Filozofickej fakulte KU v Prahe. V rokoch 1956-1957 pracoval ako odborný referent na Ministerstve školstva a kultúry v Prahe. Na Filozofickej fakulte UK (FF UK) v Bratislave učil do roku 1970, od roku 1967 ako profesor. Od októbra 1968 do apríla 1969, kedy ho odvolali, pracoval ako vedúci ideologického oddelenia ÚV KSS. Po podpise Charty 77 bol vylúčený z radov KSČ.
V rokoch 1970-1989, v časoch normalizácie a hlavne ako signatára Charty 77 ho prenasledovali a pracoval v rôznych zamestnaniach. Od augusta 1989 ho väznili a v novembri 1989 odsúdili ako člena tzv. Bratislavskej päťky. Po 17. novembri 1989 ho z väzby prepustili.
V rokoch 1989-1990 bol riaditeľom Federálneho úradu pre tlač a informácie (FUTI) v Prahe, v roku 1990 sa stal rektorom Univerzity Komenského v Bratislave a v rokoch 1991 až 1992 bol vedúcim Kancelárie prezidenta ČSFR v Bratislave.
V roku 1990 zvolili M. Kusého za poslanca SNR za VPN a stal sa členom Predsedníctva SNR.
Miroslav Kusý bol prezidentom Československého výboru European Cultural Foundation, prezidentom Nadácie Milana Šimečku, členom predsedníctva Nadácie Charta 77, členom predsedníctva Fondu pre obnovu československých vysokých škôl, československého výboru Eisenhower Exchange Fellowship, prezidentom Slovenského združenia pre politické vedy.
Je autorom viacerých publikácií, odborných monografií a článkov v čs. a zahraničných časopisoch (do 1969 zameraných na podporu demokratických reforiem Pražskej jari 1968) z oblasti filozofie a politiky.
K jeho významným dielam môžeme zaradiť Úvod do filozofie (1961), O vzťahu telesnej a duševnej práce (1962), O vzťahu teórie a praxe (1962), Marxistická teória poznania (1963), Filozofia politiky (1966), Marxistická filozofia (1967), Inštitucionálna revolúcia (1968), Úvod do filozofie (1982), Európska skúsenosť s reálnym socializmom (1983 Toronto - spolu s Milanom Šimečkom), Na vlnách Slobodnej Európy (1990), Zakázané písomnosti (1990), Eseje (1991).
v roku 1990 mu udelili cenu Dominika Tatarku a cenu Slovenského literárneho fondu.