Vážení spoluobčania,
dostali sme vo voľbách vašu dôveru a mandát, že budeme konať a rozhodovať správne a v prospech občanov Slovenska. Zvolili ste nás, aby sme pre našu vlasť vytvárali podmienky na lepší, pokojnejší život. Aby bolo viac práce, lepšie zárobky, aby bolo Slovensko príjemnou krajinou pre život. O to všetko sa môžeme spoločne usilovať vtedy, keď sa budeme cítiť bezpečne a keď aj budeme bezpeční u nás doma, v Európe, vo svete.
Najbezpečnejšie je, keď je mier. Každý normálny človek si želá mier. Nie konflikty. Nie utrpenie. Nie vojnu. Najprirodzenejšia túžba človeka je možnosť realizovať sa a pokojne žiť, pracovať, vychovávať svoje deti a vytvárať si pre seba aj pre svojich blízkych príjemné zázemie.
A hoci je toto naozaj tá najprirodzenejšia túžba, predsa sú situácie, kedy túžba po mieri a dobrá vôľa nie sú dostatočne silné, aby dokázali čeliť zlu, odstrániť nebezpečie. Nájdu sa totiž ľudia, ktorí majú iné predstavy a týmito túžbami pohŕdajú. A pohŕdajú nielen týmito túžbami, ale aj ľudským životom. Dnes stojíme aj zoči-voči takejto situácii. Hovorím o situácii v Iraku. Ešte stále nie je nič rozhodnuté. Stále si všetci želáme mierové riešenie a stále tu taká možnosť je. Musíme sa však rozhodnúť, ako sa zachováme, keď zostane už len jediné, posledné, krajné riešenie. V takýchto chvíľach nie je možné zostať mimo a presviedčať samých seba, že sa nás to vôbec netýka, že sa dá skryť. V takýchto chvíľach sa jednoducho treba pozrieť faktom do očí. Postaviť sa na stranu spoločenstva, ktoré raz a navždy odstráni ohnisko nebezpečného zla.
Požiadal som Slovenskú televíziu o možnosť vystúpiť, pretože vaša vláda dnes popoludní na túto výzvu odpovedala - a chcem, aby ste poznali naše dôvody čo najlepšie.
Vláda Spojených štátov amerických požiadala Slovenskú republiku o účasť v medzinárodnej koalícii v prípade, že nastane krajná nevyhnutnosť, vojenské riešenie problému. Slovenská vláda dnes vyslovila súhlas s preletom a pristátím vzdušných síl Spojených štátov a mnohonárodných koaličných síl. Vláda tiež súhlasila s vyslaním jednotky radiačnej, chemickej a biologickej ochrany do krízovej oblasti. Malo by ísť o 75 mužov a súhlas je do konca roka. Táto jednotka bude pôsobiť v záchranných a humanitárnych operáciách v prípade použitia alebo dôvodného podozrenia z použitia zbraní hromadného ničenia. Zdôrazňujem, že ide o záchranné a humanitárne operácie: na záchranu životov, na odstraňovanie dôsledkov. Pôsobenie v prípadných vojenských akciách na území Iraku bude možné iba na základe nového aktu Bezpečnostnej rady OSN.
Takýto je zásadný obsah dnešného rozhodnutia vlády. Podľa ústavy Slovenskej republiky o vyslaní ozbrojených síl mimo nášho územia rozhoduje parlament, ktorý sme požiadali o vyslovenie súhlasu.
Chcem v tejto súvislosti povedať tri veci. Prvá. Vojaci tejto jednotky sú elitou v celosvetových pomeroch. Sú to profesionáli, špičkoví odborníci, ktorí robia skvelé meno našej vlasti. Druhá. Je naším zámerom, a taká je predbežná dohoda s českou stranou: že v prípade operácie budú naši vojaci pôsobiť spoločne s českými. Česká vláda i parlament už súhlas na vyslanie jednotky dali. A po tretie. Výber do jednotiek vysielaných mimo územia Slovenska sa robí na základe dobrovoľnosti. Žiaden vojak tam nejde na rozkaz, ale z vlastnej vôle. Záujem vojakov je väčší než plánovaná jednotka.
Vážení spoluobčania,
Slovensko za posledné roky prežilo veľké zmeny a trápili sme sa s vlastnými starosťami. Až v poslednom období, po hrôze, akú svet prežil 11. septembra 2001, sme si viac začali uvedomovať, že otázky celosvetovej bezpečnosti sa týkajú aj nás. Situácia v Iraku však nie je problémom ostatných 2 či 3 rokov.
Úsilie medzinárodného spoločenstva o odzbrojenie Saddama Husajna trvá 12 rokov, od jeho agresie do Kuvajtu. Slovensko ako súčasť bývalého Česko-Slovenska sa vtedy stalo účastníkom medzinárodnej koalície za oslobodenie Kuvajtu. Naši slovenskí vojaci, chemici, boli súčasťou tejto vojenskej operácie. Boli to oni, kto usvedčili Irak z použitia chemických zbraní. Odviedli prácu, za ktorú si vyslúžili obdiv. Odvtedy slovenská zahraničná politika podporuje každú snahu, ktorá vedie k odzbrojeniu irackého režimu, úplnej likvidácii jeho zbraní hromadného ničenia.
Iracký režim Saddáma Husajna je teda dlhodobý bezpečnostný problém pre celý svet. Za posledné roky Irak viackrát napadol svojich susedov, rozpútal 2 vojny, proti Iránu a Kuvajtu. Tretiu vojnu obzvlášť zákernú - viedol proti vlastnému obyvateľstvu. Vyrábal a vo všetkých týchto konfliktoch používal zakázané chemické zbrane. Štatistiky sú hrozné a brutalita otrasná: desiatky prípadov použitia takýchto zbraní, tisícky obetí a zranených. Po vojne v Perzskom zálive sa začal odzbrojovací proces, ale už 12 rokov neprináša väčšie výsledky. Irak neuposlúchol tucet rezolúcii BR OSN a jeho prístup bol nepoctivý. Keď inšpektori objavili jeho zbrojné programy, chemické a biologické zbrane, Saddam Husajn ich vykázal z krajiny. Takmer 4 roky bolo jeho konanie bez akejkoľvek kontroly. Dnes nikto nevie, kde tie zbrane sú.
Irak pracoval na jadrovom zbrojnom programe, vlastnil a vyrábal tony zakázaných chemických a biologických zbraní. Do jeho výbavy patrili napríklad tisíce litrov antraxu, hlavice s yperitom, biologické bomby, nervovo-paralytický plyn VX. Úlohou inšpektorov, ktorí sa pred niekoľkými týždňami do Iraku vrátili, nebolo usvedčiť Husajna, že tieto zbrane vlastní. Naopak, bolo povinnosťou Saddama Husajna dokázať, že odzbrojil. Zbrojní inšpektori hlásia, že neposkytol požadované dôkazy o zničení chemických zbraní, nepristúpil na všetky odzbrojovacie požiadavky a ukrýva dokumenty. Takže: Irak mal zbrane a na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN bolo jeho povinnosťou dokázať, že odzbrojil. To neurobil. Nepredložil dôkazy. Nespolupracoval tak, ako by mal. Ako mu to ukladá rezolúcia OSN.
Fakty, skúsenosť a zdravý úsudok hovoria jasne: Ak takýto režim napriek obrovskému tlaku medzinárodného spoločenstva - postupuje nepoctivo a neúprimne, robí tak so zlými úmyslami. Keď takýto režim školí a podporuje teroristov, ktorí ohrozujú svet, je vecou sebazáchovy a sebaobrany urobiť tomu koniec. Čím dlhšie bude takýto režim pri moci, tým viac bude narastať hrozba ďalších teroristických útokov, aké sa stali v New Yorku, Washingtone, na Bali či v Moskve. Dnešný medzinárodný terorizmus, to nie sú izolované činy jednotlivcov, to je dobre vycvičená armáda tá potrebuje svoje základne, zázemie, podporu a zbrane. Existuje priama súvislosť medzi režimami, akým je Husajnova diktatúra v Iraku, a terorizmom. Predstava chemických či biologických zbraní v rukách teroristov je zlovestná.
Celé medzinárodné spoločenstvo si želá, aby sa hrozba odstránila mierovou cestou. Dnes sa líšia názory iba v tom, či je to ešte možné, alebo je to už vylúčené. Spojené štáty, ktoré majú najväčšiu skúsenosť, a podstúpili vo vojne s terorizmom najväčšie obete, sa prikláňajú k druhej alternatíve. Mnohé európske krajiny s nimi tento názor zdieľajú. Iné krajiny stále veria v prvú možnosť. Aj my si želáme, aby nemuselo dôjsť ku krajnému riešeniu. Ak by k nemu predsa došlo, medzinárodná koalícia bude silná a široká. Slovensko by sa podľa názoru vlády malo stať jej súčasťou.
Podporujeme mierové riešenie konfliktov. Lenže Európa aj naša vlasť má vlastnú historickú skúsenosť s tým, že ustupovanie agresorom nevedie k mieru. Európa v minulom storočí zvažovala, či a ako zasiahnuť proti šialenému diktátorovi. V Mníchove v roku 1938 prevážilo rozhodnutie Hitlerovi ustúpiť. 50 miliónov ľudí na to doplatilo životom.
Vážení spoluobčania,
veľmi dobre si uvedomujem si, že mnohí z vás nebudú s dnešnými rozhodnutiami vlády súhlasiť. Viem, že viacerí budú na pochybách. V takejto situácii, v takejto mimoriadne citlivej situácii je potrebné veľmi zodpovedne zvažovať každý jeden krok, každé jedno rozhodnutie. Vláda dnes zaujala jasný postoj a ako jej predseda vás ubezpečujem, že konáme po starostlivej úvahe, na základe všetkých informácií, ktoré máme. Konáme tak, aby sme obstáli pred naším svedomím. Nerozhodovali sme sa na základe prieskumov verejnej mienky, ale podľa toho, čo je najlepšie pre bezpečnú budúcnosť Slovenska, Európy, sveta.
Vo Svetovom obchodnom centre v New Yorku pracovali aj Slováci. Slováci boli aj na Bali v čase teroristického útoku. Je šťastnou náhodou, že všetci prežili, že žiaden zo Slovákov nebol v moskovskom divadle v onen osudný večer. Chceme a budeme cestovať. Chceme a potrebujeme obchodovať. Veľa z vašich synov a dcér študuje v zahraničí. Chceme, aby sa cítili slobodní a bezpeční. Chceme, aby sme sa slobodní a bezpeční cítili všetci. Ale dnes sa tak cítiť nemôžeme. Zbrane a kontakty, ktorých sa Husajnov iracký režim odmieta vzdať, sú namierené na našu civilizáciu. Ohrozujú ľudí bez ohľadu na to, kde sa práve nachádzajú, bez ohľadu na to, akej sú národnosti: vôbec nebudú rozlišovať medzi Američanom, Francúzom, Slovákom.
Uvedomujem si, aké vážne rozhodnutie dnes vláda prijala, s akým vážnym rozhodnutím som vás oboznámil. Vláda je presvedčená, že konala v tom najlepšom záujme svojej vlasti. Preto o podporu vlády, o podporu nášho rozhodnutia budeme žiadať nielen národnú radu, ale o porozumenie, dôveru a podporu sa uchádzam aj u vás, drahí spoluobčania.
Ďakujem vám za pozornosť.
Prejav odznel dnes o 20:00 na STV.
