KEŽMAROK. Kováč Igor Radič z Klenovca považuje za optimálne ošetrovať kopytá koňa každé štyri týždne, inak môže zviera trpieť bolesťami. Rohovina pod podkovou rastie a po mesiaci začne tlačiť.
Podkúvanie vykonáva kováč, ktorý sa špecializuje na úžitkové kováčstvo. Remeselníkov tohto typu je na Slovensku stále menej.
Podľa skúseného kováča z Klenovca je na Spiši veľa koní, dokonca aj jazdeckých. Myslí si to aj zriaďovateľka Súkromnej strednej odbornej školy v Kežmarku Anna Jurgovianová: „V dedinách je veľa gazdov, ktorí chovajú kone – sú tu role, ranče, chovné stanice.“
Rómske učilište je druhé najlepšie v Prešovskom krajiČítajte
Pre pravidelné ošetrovanie koňa by mal mať majiteľ okrem veterinára aj kováča.
„Pri ťažných koňoch je to iné, tam sú podkovy väčšie, strúha sa raz za šesť týždňov. Vystrúhame, pripálime a pribijeme naspäť tú istú podkovu. Ak je už zlá, tak sa vymení za novú. Málokto to robí, lebo lesní robotníci chcú zarobiť a dole prídu, až keď je podkova zlomená,“ opisuje svoje skúsenosti Igor Radič.
Igor Radič strúha kopyto jedného z ôsmich koní, ktoré ošetrili. Pomáha mu učeň Lukáš Hangurbadžo z Krížovej Vsi. Foto Miloš Hangurbadžo.
Podkúvanie koní je umenie
Zriaďovateľka odbornej školy v Kežmarku zorganizovala v auguste kováčsku prax pre svojich žiakov.
„Naši žiaci sú z dedín, veľmi by im pomohlo práve úžitkové kováčstvo. Kone sú teraz biznis, jazdecké alebo ťažné. Tu v okolí Kežmarku je ich veľa a podkúvači nie sú,“ uvažuje o pracovných príležitostiach pre Rómov na Spiši Jurgovianová.
Umelecké kováčstvo má podľa nej na severe Slovenska veľkú konkurenciu v Poľsku. Súkromná stredná odborná škola v Kežmarku vzdeláva Rómov v remeselných zručnostiach a úspešne spolupracuje s regionálnymi zamestnávateľmi.
„Zavolala som sem pána Igora Radiča preto, lebo podkúva kone. To musíte vedieť, ako obrúsiť to kopyto, ako pristúpiť ku koňovi a ukázať mu priateľský vzťah. Je to umenie,“ vysvetľuje pedagogička.
S Igorom Radičom (vľavo) sa radí Michal Kubica zo Žiliny, ktorý má vlastnú kováčsku dielňu v Petroviciach pri Bytči. Foto Ingrid Ďurinová
Kováčsku vyhňu mu daroval učiteľ
Igor Radič je kováčom už 34 rokov, vlastní dielňu v Klenovci. Úžitkové aj umelecké kováčstvo ho pred dvadsiatimi rokmi učili traja starí majstri, ktorí boli vojenskými kováčmi. Hovorili, že podkúvanie je závislé od toho, ako zabijete klince. „Ak kováč zabije do živého, už toho koňa nepodkuje. Kôň si pamätá bolesť a bude sa brániť,“ zopakoval kováč to, čo ho majstri učili.
„Dielňu som zdedil po starom majstrovi Ondrejovi Bálintovi. Za komunizmu som sa zaoberal podkúvaním, potom som si v roku 1995 založil živnosť,“ povedal 55-ročný Igor Radič.
Kováčstvo študoval v Strednej poľnohospodárskej škole v Rimavskej Sobote. „Učili ma, že všetko závisí od fantázie a citu v ruke s kladivom.“
Rómskeho kováča Igora Radiča zaznamenalo pri výrobe valašky vo vlastnej dielni v Klenovci aj Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry, ktoré je odborným oddelením Štátnej vedeckej knižnice v Prešove.
V roku 2006 si Igor Radič založil občianske združenie Umelecké kováčstvo, ktorému sa venuje dodnes. Po starých majstroch prevzal štafetu a aj on pripravuje mladých kováčskych tovarišov.
„Vyberám si žiakov z okresu Rimavská Sobota, ktorí majú nadanie. Mám aj rómskych aj nerómskych žiakov,“ povedal.
Michal a Miloš pracovali počas letných prázdnin v školskej kováčskej dielni pod vedením skúseného kováča z Klenovca. Foto Ingrid Ďurinová
V Kežmarku vyškolil dvoch rómskych žiakov
Lukáš a Miloš z Krížovej Vsi dochádzali na kováčske sympózium do Kežmarku jeden týždeň počas augustových letných prázdnin. Netušili, prečo riaditeľka školy vybrala z celej triedy práve ich dvoch.
„My sme nevedeli, že sme dobrí kováči, lebo náš majster zo školy nás nepochváli, je prísny,“ povedal 18-ročný Miloš Hangurbadžo. Priznal, že sa v prvý deň koňa ani nedotkol, lebo sa ho bál.
„Videl som, ako to robili. Koňa som pohladkal po nohe a on už vedel, čo má urobiť. Zdvihol nohu. Ale keď som si zvykol na jedného koňa, priviedli druhého a zase som sa bál, že je to druhý kôň a že ho nepoznám,“ priznal sa Miloš a dodal, že za celý týždeň spravil iba tri konské nohy.
O rok staršiemu Lukášovi sa podarilo urobiť jedného koňa z ôsmich, ktoré ošetrili na kováčskej praxi. „Bolo to prvý deň ťažké, ale potom sme si už zvykli. Čistili sme im žabku, vypaľovali kopytá teplou podkovou, aby sa spálili vírusy,“ povedal. V septembri nastúpi do tretieho ročníka školy.
Kompletne vybavená kováčska dielňa je majetkom súkromnej strednej školy. Učiť sa prišiel aj Michal Blažečka z Heľpy (vľavo). Foto I. D.
Smerujú žiakov rovno do pracovného života
„Podniky a gazdovia majú záujem o výrobky kováčov, ale nemá to kto robiť. Kováčstvo nie je len o krásnych plotoch bohatých ľudí, ale aj obyčajní ľudia potrebujú motyky, krompáče, sedliaci potrebujú podkuť kone. Kováčske remeslo zaniká a je to škoda,“ vysvetlila Jurgovianová.
Súkromná stredná odborná škola v Kežmarku pripravuje rómskych žiakov pre trh práce podľa jeho dopytu. V roku 2015 bola regionálnymi zamestnávateľmi vyhodnotená ako druhá najlepšia odborná škola z Prešovského kraja.
Vedenie školy využíva každú príležitosť ukázať žiakov pri práci, aby si ich zamestnávatelia všimli. Robia módne prehliadky krajčírok a odevných návrhárok, prezentujú stolárov, drôtikarov, kováčov.
„Oslovili nás z Roma Spirit, že majú záujem o módne prehliadky našich žiačok a návrhy kostýmov pre moderátorov programu,“ pochválila výsledky práce žiakov Anna Jurgovianová.
„Musím deti predvádzať a ukazovať, že vedia robiť, lebo potom sa vždy niekto nájde, kto by ich chcel zamestnať. Všetci sú ohúrení z toho, akí sú slušní a ako sa vedia správať. Oni vedia robiť, iba musia mať pri sebe správnu ruku,“ dodala.
Anna Jurgovianová: "Igor Radič je skromný, šikovný človek a som rada, že k nám prišiel." Zľava I. Radič, A. Jurgovianová, L. Hangurbadžo.
Kováčske a stolárske dielne má škola v prerobenom kravíne bývalého poľnohospodárskeho družstva pri Kežmarku. Foto I. D.
Beata
Balogová
