BRATISLAVA. Rektori piatich slovenských univerzít sa už dozvedeli, že vedecké výstupy ich škôl sú natoľko slabé, že by mali byť preradené medzi neuniverzitné vysoké školy.
Len tesne prešla Ekonomická univerzita v Bratislave.
Vyplynulo to z komplexnej akreditácie vysokých škôl, ktorej výsledky vo štvrtok prezentoval minister školstva Juraj Draxler spolu s predsedom Akreditačnej komisie Ľuborom Fišerom.
Ide o zhodnotenie ich šesťročnej práce vo vede a výskume, a medzinárodných výstupoch.
"Pri týchto vysokých školách univerzitného typu v prípade, že do jedného roka od doručenia výsledkov komplexnej akreditácie nedôjde k náprave, hrozí to, že minister školstva musí dať návrh na odňatie titulu univerzita," uviedol Draxler.
Rebríček ohrozených škôl:
Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Katolícka univerzita v Ružomberku
Má to byť zrkadlo
Fakty
Ako sa robí akreditácia
Akreditačná komisia je poradný orgán vlády, má 21 členov.
Každých šesť rokov robí komplexné akreditácie činností vysokých škôl.
Vyjadruje sa k spôsobilosti vysokej školy uskutočňovať študijné programy.
Posudzuje schopnosť školy poskytovať doktorandský program, udeľovať titul docent či profesor.
V tomto kole akreditácií sa dôraz dával na úrovne vedeckej a výskumnej činnosti.
Prísnejšie kritériá pri akreditácii by mali znížiť počet univerzít. Či bude v predvolebnom čase na takýto krok aj politická vôľa, je otázne.
Draxler sa síce ešte minulý týždeň dušoval, že má odvahu a plnú podporu premiéra Roberta Fica prečistiť vysokoškolské prostredie, no ruky mu zväzuje zákon.
Vysoké školy, ktoré sa dostali do skupiny ohrozených, ako napríklad Katolícka univerzita v Ružomberku, budú mať na „polepšenie sa“ rok.
Draxler pre SME priznal, že bol na univerzite, kde jej vedenie nemalo ani predstavu o tom, čo by mali robiť z hľadiska vedy a výskumu.
Ivan Ostrovský z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA), ktorá každý rok robí rebríček vysokých škôl a fakúlt aj podľa výstupov vedy a výskumu, nepredpokladá, že budú veľké rozdiely medzi zisteniami Akreditačnej komisie a ARRA.
„Za posledných pätnásť rokov je obraz vysokých škôl ten istý. Ako keby sme si z hodnotení nechceli zobrať žiadne ponaučenie,“ povedal Ostrovský.
Pionierske sľuby
Ostrovský ako východisko vidí, že súčasný minister školstva Draxler alebo jeho nástupca po roku nebude akceptovať „pionierske sľuby“ vysokých škôl a univerzít, ktoré nesplnili kritériá akreditácie.
„Ak by aj niektoré dokázali za rok dosiahnuť vedecký výkon, čo je nemožné, mal by sa rátať do druhého akreditačného obdobia,“ domnieva sa Ostrovský.
Publikačná činnosť doktorandov
Najlepšie v hodnotení obstáli Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Technická univerzita v Košiciach. Za nimi nasledovali Žilinská univerzita, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre a Technická univerzita vo Zvolene.
Podľa Fišeru najväčším pozitívom komplexnej akreditácie je, že sa znížil počet detašovaných pracovísk. Zo 110 klesol ich počet na 20. Naopak, negatívami je vysoký počet tzv. lietajúcich profesorov.
Problémom na slovenských vysokých školách je aj nedostatočná publikačnú činnosť, veľa monografií bolo napríklad iba v slovenskom jazyku. "Najväčšou slabinou všetkých vysokých škôl je slabšia publikačná činnosť doktorandov," dodal Fišera.
Akreditačná komisia posúdila celkovo 4891 študijných programov a 438 žiadostí o habilitačné a inauguračné konanie. V tomto roku sa začne komplexná akreditácia pre ďalších päť vysokých škôl. Ďalšie dve prídu na rad v roku 2016.
