BRATISLAVA. Akciu R ako rehoľníčky namieril totalitný režim proti ženským reholiam. V auguste 1950 násilne odvliekli členky ženských reholí do sústreďovacích kláštorov. Likvidácia reholí pokračovala vo viacerých etapách až do 70. rokov 20. storočia.
V roku 2015 si pripomíname 65. výročie začiatku daných udalostí.
Podľa Ústavu pamäti národa mal byť postup počas Akcie R miernejší ako v prípade mužských reholí a malo sa ísť cestou ich "dobrovoľného" odsunu. Len v prípade, ak by rehoľníčky kládli odpor sa mala použiť pomoc bezpečnostných orgánov.
Miestni si sestry bránili
Akcia R sa začala 29. augusta 1950 o ôsmej ráno. Počas akcie došlo približne na 15 miestach na Slovensku k väčším zhromaždeniam občanov, ktorí nesúhlasili s likvidáciou rehoľných komunít.
Na viacerých miestach ľudia obsadili kláštory a nedovolili rehoľníčky odviesť, pričom dochádzalo aj k ostrým konfrontáciám. V tých kláštoroch sa akcia zopakovala v noci za účasti príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, Ľudových milícií a Štátnej bezpečnosti.
Násilné zásahy proti reholiam
Do konca augusta 1950 štátna moc obsadila 137 kláštorov a odvliekla 1962 rehoľníčok.
Rehoľníčky boli zhromaždené v 16 sústreďovacích objektoch.
Ďalších 1600 rehoľných sestier ostalo pracovať v nemocniciach, nakoľko režim za ne nemohol nájsť adekvátnu náhradu.
Iné rehoľníčky boli zaradené do výroby, asi polovicu z 1962 žien premiestnili do českého pohraničia na prácu v textilnom priemysle.
-tasr-
O prvom otvorenom zásahu dobového socialistického režimu proti ženským reholiam v bývalom Československu, Akcii R, vypovedá dokumentárny film Pilátova amnestia od rehoľníčky a filmárky Ivy Kúšikovej.
Krátkometrážny dokument obsahuje autentické svedectvá rehoľníčok, ktoré na vlastnej koži prežili vyvážanie zo svojich kláštorov a následné vyhnanstvo napríklad v českom pohraničí.
Barbarská noc
V noci z 13. na 14. apríla 1950 vtrhli príslušníci bezpečnostných orgánov do 56 mužských kláštorov, rehoľných domov a farských úradov. Začala sa Akcia K zameraná na likvidáciu mužských kláštorov a internáciu rehoľníkov.
V tom čase už v Československu mala všetku moc v rukách Komunistická strana Československa, pod ideologickou záštitou ktorej sa akcia uskutočnila.
Rehoľný život sa obnovil po oznámení Generálnej prokuratúry ČSSR z 29. novembra 1968, že neexistuje zákonný podklad, podľa ktorého by bolo možné brániť mu.
Jeho reálne oživenie priniesla až Nežná revolúcia v roku 1989, ktorá znamenala demokratizáciu spoločnosti a koniec totalitnej, vládnucej moci Komunistickej strany Československa.
Príbeh sestry Atanázie
Sestra Atanázia je jednou z rehoľných sestier, ktoré pomáhajú deťom v chudobných rómskych komunitách. Pôsobí na rómskom sídlisku Poštárka v Bardejove.
Mária Holubová - sestra Atanázia sa narodila dva roky potom, ako štátna moc odštartovala likvidáciu rehoľnej služby. Už pred maturitou na Strednej zdravotníckej škole v Prešove sa rozhodla pracovať v Ráde sv. Bazila Veľkého ako rehoľníčka.
Život zasvätila Bohu a ľuďom, ktorí potrebujú jej pomoc. V roku 1972 tajne vstúpila do noviciátu a o rok neskôr zložila prvé rehoľné sľuby.
Až v roku 1988 si prvýkrát mohla obliecť rehoľné rúcho.
Pre deti na Poštárke v Bardejove spoluzaložila spevácky zbor Devleskere čhave - Božie deti, venuje sa ich voľnočasovým aktivitám a náboženskej výchove. Občianske združenia In Minorita a Living documentary spracovali filmový profil rehoľnej sestry Atanázie z Bardejova ako súčasť projektu Úspešné rómske ženy.
Beata
Balogová
