Bratislava 30. januára (TASR) - Sviatok Obetovania Pána, ľudovo nazývaný Hromnice, si pripomenú katolícki veriaci v nedeľu 2. februára. Je to sviatok spätý so spomienkou na obetovanie Ježiša v chráme a v katolíckych kostoloch sa v tento deň koná obrad posviacky sviec a liturgia svetla ako symbol očisty.
Korene tohto sviatku siahajú do 5. storočia nášho letopočtu. Pôvodne to bol sviatok rituálneho očisťovania Panny Márie, jeho mariánske zameranie sa však neskôr zmenilo a dostal christologický charakter. Je to jeden z dvoch mariánskych sviatkov, ktoré prijala aj Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku.
Podľa ľudových tradícií sú Hromnice prechodným obdobím medzi zimou a jarou. Posväteným sviecam, nazývaným Hromničky, sa pripisovala ochrana pred hromom a bleskom. Na vidieku ich v minulosti zapaľovali počas búrok. Dodnes sa tieto sviečky používajú pri pohrebných obradoch. K Hromniciam sa na Slovensku viazali aj rôzne ľudové zvyky v poľnohospodárstve a znamenali dôležitý deň pri predpovediach počasia a úrody. Teplé počasie na Hromnice bolo podľa ľudových pranostík nežiaduce, lebo signalizovalo dlhú zimu, slabú úrodu a chudobu. Napríklad: Raduje sa gazda, keď na Hromnice dve pre zimu musí obliecť kabanice - príde skorá jar. Naopak: Keď slnko svieti na Hromničku, zberaj slamu na chodníčku alebo Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli.