BRATISLAVA. Falšovaný recept nemajú lekárnici možnosť odhaliť, pokiaľ na ňom nie je zásadná chyba, napríklad v názve lieku či v čísle diagnózy, ku ktorej bola priradená liečba.
V súčasnosti ich podľa prezidenta Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Ondreja Sukeľa vedia identifikovať skôr pocitovo.
V lekárni čakala polícia
"Podozrenie na falšovaný recept má lekárnik vtedy, ak si chce pacient vybrať drahé lieky, ktoré sa intenzívne vyvážajú do zahraničia a on ho napríklad v lekárni ešte vôbec nevidel," povedal Sukeľ novinárom.
V Trebišovskom okrese sa takto podarilo zadržať muža. Na dodanie drahých liekov musel počkať, na druhý deň ho v lekárni čakala polícia.
Zavedenie ochranných prvkov na lekárske predpisy, o ktorom prebiehajú rokovania na ministerstve zdravotníctva, preto považuje za potrebné.
"Recept od lekára sa dá vytlačiť doma a nemá ochranné prvky, no stravný lístok ich má viac ako bankovka," uviedol.
Niekoľkotisícové straty
Ak dôjde k výberu drahých liekov, lekáreň má niekoľkotisícové straty.
Od marca, kedy na výber drahých liekov upozornili predstavitelia Bratislavského samosprávneho kraja, došlo k výberu niekoľkých desiatok liekov po celom Slovensku za približne 40-tisíc eur.
Prehodnotiť by sa podľa šéfa komory mohla aj distribúcia lekárskych predpisov. Navrhuje, aby ich svojim zmluvným lekárom predávali zdravotné poisťovne. Recepty si vie lekár v súčasnosti kúpiť v predajniach s tlačivami.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR rokuje o zavedení ochranného prvku na receptoch od apríla.
Šéfka komunikácie rezortu Zuzana Čižmáriková pre TASR nedávno povedala, že o jeho konkrétnej podobe sa ešte nerozhodlo, do úvahy však prichádza vodoznak, ceninová farba, mikroštruktúry a hĺbkotlač.
Termín zatiaľ nemajú
Predbežné termíny jeho zavedenia rezort zatiaľ nevie odhadnúť.
"Chceme, aby prvok nezvýšil cenu receptu pre lekára či zdravotnícke zariadenie. Prípadne len minimálne, najviac o desať percent," priblížila Čižmáriková.
V tejto veci komunikuje rezort zdravotníctva s ministerstvom financií. Rovnako tak robí s ministerstvom školstva a hospodárstva, ktoré majú s používaním ochranných prvkov skúsenosti. MZ SR má záujem o také, ktoré nebudú vyžadovať čítačky.
"Takisto je to témou diskusií so zástupcami stavovských rezortných organizácií či vyšších územných celkov, ako aj so zástupcami tlačiarní o technických možnostiach zavedenia ochranných prvkov na tlačivách," dodala.
