BRATISLAVA. Počas druhej svetovej vojny sa na boji proti okupácii Nemcov podieľalo mnoho Slovákov. Medzi nimi boli aj Rómovia.
Partizáni sa skrývali v lesoch a horách, aby ich nechytili nemeckí vojaci a bojovali za oslobodenie národa, mnohí prišli o život. Aj Rómovia boli medzi partizánmi, ktorí pomohli dnešnému Slovensku byť slobodnou krajinou.
Napriek traume z vojny sa rozhodla povedať svoj príbeh na kameruČítajte
Majú zásluhu na víťazstve
Podľa vojnových vyhlášok a nariadení vojnového slovenského štátu boli obydlia Rómov presúvané z dedín pod les, dva kilometre od obcí.
"Bola tam spolupráca miestneho obyvateľstva s partizánmi prostredníctvom Rómov," uvádza pre film Pred dedinou, za dedinou etnológ Arne Mann.
Podľa vedca to umožňovali práve komunity žijúce na okraji obce, a tak dedinčania nosili k nim jedlo pre partizánov. Partizáni nemuseli kvôli potravinám vstúpiť do dediny, lebo to bolo veľmi nebezpečné.
Počas vojny sa Rómovia nijako neodlišovali od iných vojakov. Boli to Slováci, ktorí bojovali za národ. Nik sa nepýtal na etnickú príslušnosť či vierovyznanie. Všetci si boli rovní v boji proti spoločnému nepriateľovi.
„Keď som bola malá, mama mi hovorila o svojom bratovi, ktorý bol partizán. Rozprávala mi o tom, ako Nemci chodili do osady a kontrolovali všetko a všetkých. Keď v rodine chýbal nejaký muž, bolo hneď podozrenie, že je zradca a partizán,“ povedala pre SME Kveta Kurejová z Giraltoviec.
Slovenský národ na rómskych hrdinov zabudol
Nemeckí vojaci chodievali pravidelne do osád, kde hľadali partizánov. Niektorí muži sa stihli ukryť, niektorí prišli o život. Tí, ktorí mali šťastie utiecť a skryť sa, zachránili život nielen sebe, ale aj rodinám.
„V našom meste bolo niekoľko Rómov, ktorí sa slobodne pridali k partizánom. Pokladali to za česť a povinnosť brániť svoju krajinu. Vtedy bolo jedno, či je to Róm alebo Neróm. Žili na Slovensku, tak boli Slovákmi,“ povedala ďalej Kveta Kurejová.
Po vojne sa Rómovia vrátili späť do svojich obydlí k rodinám. Boli pyšní na to, že sa podieľali na oslobodení Slovenska.
Mnohí z nich však ostali zabudnutí, práve kvôli tomu, že sa nemali ako preukázať a dokázať, že bojovali proti Nemcom. Vedelo sa to iba medzi nimi. Ich najväčšou cťou bol pocit, že boli pre Slovensko potrební.
„Mama svojmu bratovi pri kontrole nemeckými vojakmi zo strachu spálila vojenskú knižku, ktorá svedčila o tom, že je partizán. Všetci držali pokope a tajili jeden druhého. Po vojne sa na nich zabudlo,“ dodala Kurejová.
29. augusta si Slovensko pripomínalo 71. výročie SNP, ale na túto udalosť by sme nemali spomínať len jeden deň v roku.
Výročie SNP by nám malo pripomínať, že nie vždy sme mali možnosť žiť slobodne a bez strachu. O to viac by sme mali chápať ľudí, ktorí sa boja o svoj život. Ľudskosť akoby vymizla, no spomienky stále žijú.
Rómovia počas vojny postavili na východe železničné trateČítajte
Autor: Monika Komorová

Beata
Balogová
