Problémové oblasti sa mapujú roky. Neoficiálne sú ich tisíce, oficiálny zoznam stále nie je konečný.
BRATISLAVA. Zákaz používať vodu zo studní v Bratislave-Vrakuni, stovky rozpadnutých a opustených priemyselných skladov s neznámymi chemikáliami a hnojivami, rizikové odkaliská postavené pri tokoch riek a príbytkoch.
Nezodpovedné rozhodnutia minulosti sa budú so Slovenskom vliecť ešte desiatky rokov.
Miliardové náklady
Odhaduje sa, že ekologicky zaťažené územia predstavujú okolo desať percent rozlohy republiky. Slovensko dnes doslova platí za to, že v čase rozvoja priemyslu a poľnohospodárstva prakticky neexistovali zákony, ktoré by chránili životné prostredie.
Vládne organizácie a ekológovia odhadujú, že na úplné odstránenie týchto záťaží by bolo treba asi 2,3 miliardy eur.
Jednou z hŕstky toxických skládok, ktoré sa takpovediac dočkali šťastného konca, bolo úložisko gudrónov v Bratislave-Devínskej Novej Vsi.
Nebezpečný odpad zo spracovania ropy v kameňolome Srdce obťažoval obyvateľov vyše 50 rokov. Pochádzal z areálu bývalej bratislavskej rafinérie Apollo. Prístup do lomu nebol zabezpečený, pre deti boli kaluže čiernej lepkavej hmoty lákadlom.
„Najhoršie to bolo v lete, gudróny sa teplom topili a v okolí bolo cítiť zápach,“ hovorí Tomáš Novický, ktorý vyrastal v blízkosti kameňolomu. Tekuté ropné produkty sa miešali s dažďovou vodou a presakovali do pôdy.
