Pedagóg a psychológ, profesor MIRON ZELINA je v slovenskej pedagogike legenda. Učil na všetkých druhoch škôl, obišiel len materskú školu. Dvakrát bol dekanom pedagogickej fakulty, ministerským úradníkom, chceli ho za rektora aj ministra školstva. Spolupracoval skoro so všetkými ministrami školstva, po novembri 89 bol pri všetkých nových koncepciách školstva.
TEXT: Jarmila Horáková
Napreduje naše školstvo správnym smerom?
„My stále tápeme a nevieme, aké školstvo vlastne chceme. Má byť centralizované alebo decentralizované? Má byť direktívne, prísne, alebo skôr povoľné, nedirektívne? Má byť orientované na žiaka alebo na učebnú látku? Má sa viac sústrediť na učenie pre prax, život, alebo sa má posilniť všeobecné vzdelanie či odborné? Má byť humanistické, pragmatické, všeobecné?“
Pre vás je ktoré zaujímavé?
„Napríklad Singapúrske školstvo je veľmi prísne, direktívne, zatiaľ čo Fínske je skôr nedirektívne, slobodnejšie, humánnejšie. A pritom oba systémy dosahujú v medzinárodných testoch PISA popredné umiestnenia.“
A ktoré by bolo ideálne?
„Ideálne by bolo mať humanistické školstvo a pritom aj náročné, kreatívne.“
Aké školstvo teda máme?
„Podľa mňa síce máme humanistické školstvo, ale nároční nie sme.“
Vy by ste preferovali ktorý systém?
„Som za humanistický prístup spojený s náročnosťou.Naši žiaci sú dosť vzdelaní, ale nerozvíjajú sa u nich najvyššie poznávacie schopnosti akými sú kritické myslenie a kreativita - v úlohách tohto typu naši zlyhávajú aj v medzinárodných meraniach.“
Čo by ste zmenili?
„Posilnil a profesionalizoval by som výchovu, najmä charakteru, zvládania záťaži, sebariadenie.“
Od septembra sa mení obsah vzdelávania. Zvolil minister Draxler správnu cestu?
„Nie. Udialo sa to rýchlo a zle. V štátnom vzdelávacom programe sa navŕšili hodiny na pracovnú či hudobnú výchovu na úkor školského vzdelávacieho programu. To je to najhoršie čo sa mohlo stať.“
Prečo?