Bratislava 30. januára (TASR) - Hoci obdobie "panelákovej šede" komunizmu vystriedala medziiným aj výstavba nevkusných palácov novodobých zbohatlíkov, podľa prezidenta Spolku architektov Slovenska (SAS) Štefana Šlachtu sa slovenská architektúra v kríze nenachádza.
Uviedol to na dnešnej besede v galérii SAS, ktorá sa konala v rámci výstavy Architektúra Slovenska dnes a jej témou boli súčasné problémy v tejto oblasti.
Podľa Šlachtu je však problémom, že architektúru na Slovensku často robia stavební inžinieri, ktorí majú odlišné poznatky ako architekti. Veľký vplyv na vzhľad nášho okolia majú aj investori, ktorých predstavy bývajú často v rozpore s názorom architekta. Architektúra je umením komplexným, a to je podľa členov spolku problémom hlavného mesta SR. Bratislava nie je len v dileme medzi historickou tradíciou a modernou metropolou. Často sa lukratívne pozemky v centre mesta rozpredajú jednotlivým firmám bez vízie spoločnej koncepcie daného územia. Napríklad na Zámockej ulici pod Bratislavským hradom by architekti namiesto komerčných stavieb radšej videli komplex budov významných inštitúcií či ambasád. Obyvatelia Prahy podobný problém nemajú, pretože ho podľa architekta Jána Bahnu už dávnejšie rieši prísny zákon o hlavnom meste.
Špičku slovenskej architektonickej scény podľa kurátora Matúša Dullu predstavuje spomínaná výstava inštalovaná v galérii spolku do 15. februára. Zhromažďuje okolo tridsať úspešných slovenských pokusov vyrovnať sa s aktuálnym európskym kontextom a smerovaním. Návštevníci tam nájdu medziiným aj mnohé fotografie diskutabilných budov ako Tatra centra na Mierovom námestí, Národnej banky Slovenska, či moderných kostolov. Práve v oblasti religióznych stavieb nastávajú v 90. rokoch na Slovensku veľké zmeny.
"Architektúra je zrkadlom spoločnosti," zhodli sa na dnešnom stretnutí v galérii SAS predstavitelia tohto spolku.
