BRATISLAVA. Europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA) si myslí, že cieľom štátnej politiky zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím by mala byť predovšetkým zamestnanosť týchto ľudí na voľnom pracovnom trhu alebo podpora ich podnikania.
"Cieľom by rozhodne nemalo byť ich oddelenie od reálnych podmienok a vytvorenie uzavretých systémov chránených dielní, kde budú vykonávať nízko kvalifikovanú prácu," uviedla.
Pojem chránenej dielne
Preto prostredníctvom poslanca NR SR Daniela Lipšica (NOVA) predkladá do parlamentu novelu zákona o službách a zamestnanosti a zákona o peňažných príspevkoch.
Novelu pripravila Žitňanská v spolupráci s odborníkmi na zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím, zriaďovateľmi chránených dielní, ale aj osobami so zdravotným postihnutím.
Cieľom novely je zlepšenie podmienok pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím v chránených dielňach a upraviť fungovanie chránených dielní tak, aby boli flexibilnejším nástrojom nielen na zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím, ale aj na ich prípravu na zaradenie do práce na voľný pracovný trh.
Podľa europoslankyne je potrebné v zákone predovšetkým upraviť pojem chránenej dielne tak, aby sa menej chápala ako fyzicky ohraničený a oddelený priestor, kde sú osoby so zdravotným postihnutím zavreté a vyrábajú v nej ručne výrobky.
"Vzhľadom na neustále sa zvyšujúcu kvalifikáciu osôb so zdravotným postihnutím, na rôznorodosť zdravotného postihnutia a tiež vzhľadom na to, aké druhy pracovných činností sú osoby so zdravotným postihnutím schopné vykonávať, je súčasná definícia chránenej dielne nedostačujúca a obmedzujúca," vysvetlila.
Začlenenie do pracovného života
Okrem toho sú ďalšími zmenami v predkladanej legislatíve aj možnosť pre zamestnancov so zdravotným postihnutím dočasne pracovať aj mimo priestor chránenej dielne, umožniť pracovnú šesťmesačnú prax pre osoby so zdravotným postihnutím či umožniť, aby klienti pobytovej sociálnej služby mohli získať peňažný príspevok na osobnú asistenciu a dopravu, čím by mali prístup k vzdelaniu a práci.
Pozitívne výsledky zapojenia osôb so zdravotným postihnutím do pracovného života je podľa europoslankyne možné chápať nielen ekonomicky, teda že ide o zníženie miery ich ohrozenia chudobou a získanie pracovnej sily, ale ide aj o ich plnohodnotnú integráciu do spoločnosti.
"Začlenenie do pracovného života dáva možnosť osobám so zdravotným postihnutím rozvíjať aj medziľudské vzťahy a dáva im pocit užitočnosti a prijatia zo strany spoločnosti. Takáto integrácia búra bariéry medzi väčšinovou zdravou populáciou a osobami so zdravotným postihnutím," uzatvorila Žitňanská.
V Európskej únii tvoria ľudia so zdravotným postihnutím približne 16 percent populácie, ich počet je približne 80 miliónov.
