SME

Foie gras je kontroverzná pochúťka. Jesť či nejesť?

Foie gras je kontroverzná pochúťka. Jesť či nejesť?

Husaciu pečeň si dopriali starí Egypťania, hradní páni aj bohatí pasažieri na Titanicu.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/6/79/7991586/ffot_r7975.jpg" author="" longread-pos="full"]Foie gras vzbudzuje vášne medzi ochrancami zvierat a labužníkmi.[/content]

TEXT: Vladimír Morochovič

Na úvod si pomôžem upravenou vetou z Hamleta. Jesť či nejesť husaciu a kačaciu pečeň?

V každom prípade ide o kontroverznú a pre množstvo ľudí nepoznanú pochúťku. Gurmeti ju vychvaľujú a ochrancovia zvierat neváhajú proti nej demonštrovať.

Na stoloch ju mali už 4500 rokov pred Kristom starí Egypťania, ktorí pri love divých husí zistili, že v istom období v roku majú podstatne zväčšené pečene, plné zásobného tuku, aby mali pred migráciou odkiaľ čerpať energiu počas vysiľujúceho letu.

Gréci a Rimania zdomácnené husi už vykrmovali, predovšetkým figami. Techniku štopania (napchávania) husí si osvojili najmä židia. Tí používali husaciu masť namiesto bravčovej, ktorá nie je kóšer. Pri sťahovaní naprieč Európou rozšírili tradíciu z juhozápadného Francúzska cez Alsasko až do strednej Európy vrátane vtedajšieho Uhorska.

Husaciu či kačaciu pečeň tu poznali aj stredovekí hradní páni a ich kuchári. Túto delikatesu často podávali na honosných hradných hostinách.

Súčasťou prestretého stola bola prevažne tmavá pečeň, ale niekedy sa stalo, že pri prevoze husi a kačice dlho sedeli v klietkach, kŕmili sa kukuricou, priberali a tak kuchári vytiahli z husi či kačice sivé veľké čudo, ktoré chutilo omnoho lepšie ako bežná pečeň.

Tradícia je silnejšia ako etika

To čudo je dnes známe pod pojmom foie gras (z francúzštiny foie = pečeň, gras = tuk), čiže pečeň z vykŕmenej husi.

Biela pečeň vzniká stučnením pečene odborne nazývaným steatóza. Pečeň husí a kačíc, ktoré sa nasilu napchávajú krmivom, prevažne kukuricou, sa mení na tuk. Vo Francúzsku, kde má obľúbená foie gras status luxusnej potraviny, hovoria tejto metóde „gavage“.

Štopanie alebo napchávanie je už dlhé roky tŕňom v oku ochrancom zvierat. V minulosti sa aj na Slovensku robilo ručne pomocou

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Najmladší pivovar na Slovensku má rozlohu dvojizbového bytu Plus

Najmenší, najdlhšie budovaný a najlacnejší. Rodinný mikropivovar Hudák si môže pripísať hneď niekoľko naj.

Dostať sa s remeselným pivom do slovenských reštaurácií podľa Petra Hudáka nie je hračka.

Z Petrohradu do Pekingu. Podpredsedníčka úradu zo Smeru spoznáva svet za štátne

Vitteková išla na kontrolnú cestu do Číny, hoci nie je inšpektorka.

Sládok: Kvalitu vieme zaručiť len po bránu pivovaru Plus

Pivná kultúra Slovákov sa pomaly zlepšuje.

Karol France zasvätil pivu takmer celý život. Ako obchodný sládok sa v súčasnosti stará predovšetkým o kvalitu piva na trhu.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop