Nejde o to, aby si ľudia začali brať utečencov domov. Prvoradé je zabrániť, aby ľudia zomierali pred našimi dverami, hovorí ZUZANA VATRÁĽOVÁ, vedúca Úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu na Slovensku.
TEXT: Roman Cuprík
Smrť utečencov za hranicami spustila debatu o prevádzačoch. Ako funguje táto mafia pri vyhľadávaní zákazníkov? Sú migranti dostatočne informovaní, čo ich čaká?
„Prevádzači poskytujú svoje služby prostredníctvom inzerátov, sociálnych sietí, internetu, ústnym podaním... Systém ich pôsobenia je veľmi dôsledne prepracovaný. Dokonca aj platby prebiehajú často postupne – vždy, keď utečenci telefonicky potvrdia príbuzným, že sa dostali za hranice ďalšej krajiny. Migranti často nevedia presne odhadnúť, čo ich počas cesty alebo po príchode do Európy čaká. Z našich skúseností a zo skúseností iných organizácií, ktoré s týmito ľuďmi pracujú, vyplýva, že väčšina z nich si uvedomuje riziká. V záujme záchrany života svojho a svojej rodiny ich musia podstúpiť.“
Vyzerá to, že migranti sú prekvapení, keď sa dozvedia, že do krajiny, ktorú si zvoli ako cieľovú, im nedovolia pricestovať. Akú majú predstavu o úniových migračných pravidlách?
„Ich predstavy sú často skreslené. Cieľovú krajinu si najčastejšie vyberajú podľa toho, či tam už majú príbuzných, alebo známych. Vyzerá to tak, akoby chceli ísť do najbohatších krajín, ale oni si len vyberú krajinu, kde im má kto na začiatku pomôcť. Tí, ktorí nepoznajú európske migračné pravidlá, nevedia ani to, aká je výška podpory v jednotlivých krajinách. Ale hlavne, veľmi veľká časť utečencov hľadá krajinu, v ktorej je mier. Od azylantov na Slovensku som si neraz vypočula: Je tu mier, dostatok vody, stála klíma – ideálne miesto na život.“
Neďaleko hraníc Slovenska vznikajú nové provizórne utečenecké tábory. Slováci na to reagujú rôzne. Buď protestujú, alebo sa združujú, aby utečencom poskytli materiálnu pomoc, či prispievajú do zbierok. Čo to o nás vypovedá?
„Obava z neznámeho je pochopiteľná. Nepochopiteľné a neakceptovateľné sú však pre mňa rasistické a xenofóbne vyjadrenia, ktoré sa objavujú v internetových diskusiách a ktoré sú podľa mňa na hrane hanobenia rasy a národa. S tábormi pre žiadateľov o azyl máme skúsenosť aj na Slovensku. Nepamätám si, že by s nimi za uplynulých 13 rokov, čo sa v tejto oblasti pohybujem, boli nejaké problémy. Všetky zariadenia okrem Sečoviec, Medveďova a Humenného, v ktorom sú umiestňovaní žiadatelia na prvých 30 dní, sú otvorené. Termíny 'migrant bez povolenia na pobyt', 'utečenec' či 'žiadateľ o azyl' vyjadrujú pobytový status osoby, nie jej charakterové vlastnosti. Samotný fakt, že je niekto migrant, aj keď bez povolenia na pobyt, neznamená, že ten človek je ohrozením.“
Myslíte si, že v blízkej budúcnosti budú tieto tábory zrušené, neostanú tu na niekoľko desiatok rokov?
