TEXT: Alena Štifilová, FOTO: štátny archív Levice, archív SNA
Š kolský rok sa kedysi začínal povinnou dvojtýždennou brigádou na poli. Medici, inžinieri, budúci právnici či učitelia sa rozpŕchli po Slovensku a pomáhali poľnohospodárskym družstvám.
Nezbierali len zemiaky, ale aj chmeľ, chodilo sa do konzervární, cez leto na papriky a melóny. „Pamätám si, ako nás na brigáde v Oravskej Polhore v roku 1980 zastihla snehová búrka,“ hovorí Jarmila Bátovská zo Štátneho archívu v Leviciach. Ako študentka histórie na Filozofickej fakulte v Bratislave musela brigádu absolvovať, inak by nedostala internát.
„Spolužiačka mala oblečenú len ľahkú módnu blúzku, nie veľmi vhodnú na zemiakovú brigádu na Orave, a triaslo ju od zimy. Schovali sme sa do miestnej krčmy, kde nám domáci ponúkli pálenku na zahriatie, za čo nás skoro vyhodili zo školy. Riešila to zväzácka skupina FiF UK.“
Ľahko dostupná pracovná sila
[content type="citation"]Ako študentka histórie na Filozofickej fakulte v Bratislave musela brigádu absolvovať, inak by nedostala internát.[/content]
Na brigády nechodili len vysokoškoláci, ale aj stredoškoláci a všetci spočiatku pracovali zadarmo. Družstvá ich mzdy posielali školám, ktoré za ne nakúpili školské pomôcky. Peniaze začali dostávať až v sedemdesiatych rokoch.
Nápad využívať študentov na zber plodín v poľnohospodárstve vznikol po roku 1948, keď vláda uzákonila pracovnú povinnosť a kto nemal zamestnanie, mohol byť trestne stíhaný ako príživník.
