[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/7/56/5680767/5680767.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"]Výmenník na Važeckej v Košiciach. FOTO KORZÁR – VERONIKA JANUŠKOVÁ[/content]
TEXT: Viera Juhászová a redakcie MY a KORZÁR
Zaujímavé a oceňované novostavby či prestavby vznikajú najmä vo väčších mestách. Najzaujímavejšie budovy v menších mestách bývajú zo začiatku minulého storočia.
BRATISLAVA. Na Slovensku existuje viacero cien za architektúru, udeľujú ich stavovské organizácie architektov a stavebníkov.
Do nášho výberu sa dostalo niekoľko stavieb roka a budov, ktoré získali rôzne iné ocenenia za architektúru.
Medzi nimi napríklad obchodnoadministratívne centrum v Banskej Bystrici, stavby, ktoré vznikli v rámci projektu Európskeho hlavného mesta kultúry v Košiciach, citlivo prestavaná rodinná usadlosť na Orave alebo stratové martinské Millenium.
Diaľničná estakáda v Považskej Bystrici je v prevádzke už niekoľko rokov, jej výstavba bola technickým unikátom. Energoland v Mochovciach a piešťanská „elektrárňa“ fungujú ako interaktívne vzdelávacie centrá.
Menšie mestá a mestečká veľké investície obchádzajú, a tak medzi ich architektonické skvosty či zaujímavosti patria stavby zo staršieho obdobia. Michalovce, Spišská Nová Ves či Skalica sa tak pýšia budovami, ktoré vznikli začiatkom 20. storočia.
Výnimkou je Stará Bystrica s orlojom, ktorý si len v priebehu tohto roka prišlo obzrieť viac než 30-tisíc ľudí.
Západné Slovensko
Diaľničný most nad Považskou Bystricou
POVAŽSKÁ BYSTRICA. Pylóny so závesnými lanami na estakáde nad Považskou Bystricou pripomínajú najvyšší most sveta, ktorý sa tiahne ponad údolie Millau vo Francúzsku. Je dôkazom toho, že slovenskí mostári sa nevyhýbajú experimentom a je to odvážne riešenie aj na európske pomery. S dĺžkou 969 metrov ide o najdlhší mostný dilatačný celok na Slovensku.
Tranzitná doprava cez mesto sa presunula vďaka estakáde z jeho centra na diaľnicu do výšky takmer štyridsať metrov. Typickým znakom mosta je sedem efektne riešených pilierov a lanový závesný systém pylónov. Jednotlivé polia medzi nimi sú dlhé 122 metrov. Sú osvetlené spolu s mostovkou.
Tri zo siedmich pilierov, na ktorých je umiestnené teleso mosta, sa stavali v centre mesta vo výške miestami až 50 metrov nad domami, cestami a chodníkmi. To si vyžadovalo postup ojedinelý nielen na slovenské pomery. Išlo o technológiu letmej betonáže, pri ktorej sa most rovnomerne vysúval postupným budovaním od jednotlivých pilierov na obe strany. Vytvorili tak vahadlá, ktoré sa nakoniec spojili.
Technológia sa v takomto rozsahu a dĺžke používa v Európe po prvýkrát. Navyše sa pracovalo na všetkých pilieroch naraz, povedali inžinieri projektového tímu zo združenia Sverepec - Vrtižer. Robilo sa na celú šírku mosta, teda na tridsať metrov. Cesta tak nie je delená na dve časti ako na ostatných mostoch.
Extrémne krátky čas výstavby estakády, len 22 mesiacov, si vynútil nasadenie 14 betónovacích vozíkov, čo je unikát aj v celosvetovom meradle. Práve použitie neštandardnej konštrukcie vozíkov umožnilo skrátiť čas výstavby jednej lamely na unikátnych 8 – 9 dní.
