[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/7/56/5680767/5680767.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"]Výmenník na Važeckej v Košiciach. FOTO KORZÁR – VERONIKA JANUŠKOVÁ[/content]
TEXT: Viera Juhászová a redakcie MY a KORZÁR
Zaujímavé a oceňované novostavby či prestavby vznikajú najmä vo väčších mestách. Najzaujímavejšie budovy v menších mestách bývajú zo začiatku minulého storočia.
BRATISLAVA. Na Slovensku existuje viacero cien za architektúru, udeľujú ich stavovské organizácie architektov a stavebníkov.
Do nášho výberu sa dostalo niekoľko stavieb roka a budov, ktoré získali rôzne iné ocenenia za architektúru.
Medzi nimi napríklad obchodnoadministratívne centrum v Banskej Bystrici, stavby, ktoré vznikli v rámci projektu Európskeho hlavného mesta kultúry v Košiciach, citlivo prestavaná rodinná usadlosť na Orave alebo stratové martinské Millenium.
Diaľničná estakáda v Považskej Bystrici je v prevádzke už niekoľko rokov, jej výstavba bola technickým unikátom. Energoland v Mochovciach a piešťanská „elektrárňa“ fungujú ako interaktívne vzdelávacie centrá.
Menšie mestá a mestečká veľké investície obchádzajú, a tak medzi ich architektonické skvosty či zaujímavosti patria stavby zo staršieho obdobia. Michalovce, Spišská Nová Ves či Skalica sa tak pýšia budovami, ktoré vznikli začiatkom 20. storočia.
Výnimkou je Stará Bystrica s orlojom, ktorý si len v priebehu tohto roka prišlo obzrieť viac než 30-tisíc ľudí.
Západné Slovensko
Diaľničný most nad Považskou Bystricou
POVAŽSKÁ BYSTRICA. Pylóny so závesnými lanami na estakáde nad Považskou Bystricou pripomínajú najvyšší most sveta, ktorý sa tiahne ponad údolie Millau vo Francúzsku. Je dôkazom toho, že slovenskí mostári sa nevyhýbajú experimentom a je to odvážne riešenie aj na európske pomery. S dĺžkou 969 metrov ide o najdlhší mostný dilatačný celok na Slovensku.
Tranzitná doprava cez mesto sa presunula vďaka estakáde z jeho centra na diaľnicu do výšky takmer štyridsať metrov. Typickým znakom mosta je sedem efektne riešených pilierov a lanový závesný systém pylónov. Jednotlivé polia medzi nimi sú dlhé 122 metrov. Sú osvetlené spolu s mostovkou.
Tri zo siedmich pilierov, na ktorých je umiestnené teleso mosta, sa stavali v centre mesta vo výške miestami až 50 metrov nad domami, cestami a chodníkmi. To si vyžadovalo postup ojedinelý nielen na slovenské pomery. Išlo o technológiu letmej betonáže, pri ktorej sa most rovnomerne vysúval postupným budovaním od jednotlivých pilierov na obe strany. Vytvorili tak vahadlá, ktoré sa nakoniec spojili.
Technológia sa v takomto rozsahu a dĺžke používa v Európe po prvýkrát. Navyše sa pracovalo na všetkých pilieroch naraz, povedali inžinieri projektového tímu zo združenia Sverepec - Vrtižer. Robilo sa na celú šírku mosta, teda na tridsať metrov. Cesta tak nie je delená na dve časti ako na ostatných mostoch.
Extrémne krátky čas výstavby estakády, len 22 mesiacov, si vynútil nasadenie 14 betónovacích vozíkov, čo je unikát aj v celosvetovom meradle. Práve použitie neštandardnej konštrukcie vozíkov umožnilo skrátiť čas výstavby jednej lamely na unikátnych 8 – 9 dní.
Elektráreň Piešťany
PIEŠŤANY. Jedna z prvých elektrární na Slovensku dnes slúži ako interaktívne vzdelávacie centrum, kde sa žiaci dozvedia viac o energii a vyskúšajú si fyziku v praxi. Zrekonštruovaná budova dáva priestor aj umeniu a kultúre, to všetko vďaka viacnásobne ocenenému projektu študentov architektúry.
„V podstate sa zrodila z ruiny,“ povedala pre webovú stránku Elektrárne Piešťany odborníčka na industriálne pamiatky zo Slovenskej technickej univerzity Eva Kráľová.
Práve pod jej vedením vypracovali vtedajší študenti architektúry Michal Ganobjak a Vladimír Hain projekt, ktorý v roku 2008 zvíťazil v súťaži Západoslovenskej energetiky.
Počas rekonštrukcie došlo len k minimálnym zmenám pôvodnej konštrukcie. Zachovalo sa maximum pôvodných charakteristických znakov aj interiérových technických prvkov.
Piešťanskú „elektrárňu“ postavili v roku 1906 a zásobovala energiou kúpeľné mesto, okolité obce a mesto Vrbové. Elektráreň odstavili v roku 1946.
Infocentrum jadrovej elektrárne
LEVICE. „Celá budova je nabitá informáciami. Sú tu prvky euklidovskej geometrie, ktorá vychádza z kruhu,“ priblížil architekt Viktor Šabík koncept Energolandu.
Štyri portály zobrazujú štyri živly. Jeden sa pozerá na jedinú zachovanú budovu Mochoviec, kostol. „Piatym je kozmos a zobrazuje ho stredná časť, v ktorej sa nachádzame,“ vysvelil stojac v kruhovej aule modernej budovy v Mochovciach.
Energoland je sprievodcom vo svete energie a stojí neďaleko vstupu do jadrovej elektrárne.
Jurkovič v Skalici
SKALICA. Na Námestí slobody v Skalici stojí secesná budova, ktorá patrí medzi najoriginálnejšie stavby na Slovensku. Sídli v nej aj časť Záhorského múzea a najnovšie Turistická informačná kancelária.
Spolkový dom z roku 1905 je dielom architekta Dušana Jurkoviča. Stojí v radovej zástavbe a jeho priečelie zdobí figurálna mozaika inšpirovaná kresbami od českého maliara Mikoláša Aleša.
Jeden z výjavov zobrazuje pomyselné stretnutie Jána Jiskru z Brandýsa a Juraja Jánošíka – na znak bratstva českého a slovenského národa. V budove je aj kedysi najväčšia divadelná sála na Slovensku. Jej steny a oponu zdobia maľby s ľudovou tematikou od známych moravských - slováckych maliarov Josefa Uprku a Antoša Frolku.
Dušan Jurkovič – známe stavby
